Komunálny zápisník #3: Historicky prvé spoločné zasadnutie komisie ŽP – Banská Bystrica a Zvolen

Blog
0 /

Výmena skúsenosti, popud od našich členov, ale hlavne snaha rýchlejšie sa posunúť ďalej v oblasti riešenia prehrievania mesta a nakladaní s dažďovými vodami. To ma viedlo k pozvaniu kolegov zo Zvolena na prvé spoločného zasadnutia komisii životného prostredia miest Banská Bystrica a Zvolen.

Vysoké teploty vzduchu v mestách

Teplo, teplejšie, horúco. Tieto slová v poslednej dobe vyslovil asi každý jeden z nás. Nečudo, vysoké teploty posledných dní dávajú zabrať. Obzvlášť situácia v mestách začína byť v dôsledku prehrievania vzduchu čoraz náročnejšia.

Potvrdzujú to aj výsledky projektu European Climate Assessment & Dataset, ktorý zbiera teplotné údaje z viacerých miest Európy, s cieľom zaznamenať v dlhodobom horizonte vývoj meteorologických, obzvlášť teplotných hodnôt.

Betón či asfalt v našich sídlach fungujú ako „zásobníky tepla“ – akumulované teplo sálajú aj počas noci a tým zvyšujú lokálnu teplotu. Z takýchto miest sa veľmi rýchlo odparuje akákoľvek vlaha, ktorá môže ovplyvňovať teplotu. Mestá sú prehriate,  vzduch je suchý a trpia ľudia, zvieratá a aj stromy či iná vegetácia v meste.

Tieto fakty potvrdzuje aj spomínaná štúdia, na základe ktorej patril rok 2018 vo svete medzi najteplejšie. V Banskej Bystrici bol dokonca rok 2018 najteplejší od roku 1900! (https://www.europeandatajournalism.eu/eng/News/Data-news/Cities-slow-to-respond-to-challenges-posed-by-climate-change ) A vyzerá to tak, že podľa doterajších sledovaní, môže aktuálny rok zlomiť aj tento rekord.

Ako proti tomu bojovať?

Či sa to niekomu páči alebo nie, je potrebné začať hľadať možnosti ako reagovať na tieto negatívne javy. Preto sa nechajme inšpirovať a hľadajme adaptačné opatrenia, teda tie, ktoré nám pomôžu využiť danosti prírody na zmiernenie negatívneho trendu.

Jedným z príkladov, kde je potrebné zmeniť zmýšľanie, je aj nakladanie s vodou. Inými slovami prestať odvádzať vodu z vysušených ulíc a plôch do kanalizácie, ale využiť ju priamo tam, kde spadne.

Riešení môže byť niekoľko, ale zrejme najefektívnejším je budovanie dažďových záhrad. Teda vytvorenie prirodzených alebo umelých plytkých terénnych zníženín s priepustnou pôdou, drenážou a rastlinnou výsadbou, ktorá je schopná vydržať dočasné zaplavenie.

Dažďové záhrady takto zmenšujú množstvo vody, ktoré odteká z mesta kanalizáciou preč a pomôžu aj pri prívalových dažďoch. Zároveň filtrujú a čistia, zvyšujú biodiverzitu, zlepšujú mikroklímu v okolí a značne zatraktívňujú verejné priestory.

Pekným príkladom je aj neďaleký Zvolen, kde v roku 2015 vznikla dažďová záhrada pri budove Gymnázia Ľ. Štúra. Tá vodu nielen zadržiava, ale je aj atraktívnym prvkom skrášľujúcim priestor pred školou.

Práve takéto jednoduché a na prvý pohľad drobné opatrenia môžu byť účinné aj u nás, pričom na prvú lastovičku v meste pod Urpínom ešte len čakáme. Pozitívom je, že možností pre realizáciu podobných riešení je v našom meste neúrekom. Či už sa budeme baviť o areáloch mestských škôl, mestského úradu, ale aj o priestoroch v blízkosti parkovísk či ciest priamo na sídliskách.

Dôležité je začať a poučiť sa od tých, ktorí podobné opatrenia už využívajú. Aj preto som ako predseda komisie životného prostredia požiadal o zvolanie spoločnej komisie Banskej Bystrice so Zvolenom, kde majú s podobnými projektami niekoľkoročné skúsenosti.

Pevne verím, že sa podarí podobné aktivity naštartovať aj u nás a postupne prestaneme mrhať tým, čo nám doslovne padá na hlavu.

Autor: Matúš Molitoris, Foto: ilustračné

Matúš Molitoris

Matúš Molitoris