Zdalo sa, že kauzu neudelených dotácií LGBTI komunite a krátenie financií nad rámec rozpočtu pre niektoré bratislavské kultúrne inštitúcie ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou sme na našom portáli už vyčerpali. Zabŕdol som však do diskusie na Facebooku s dvomi opozičnými političkami a bodku za celou kauzou môžem urobiť až teraz.

Nedá mi o tom nenapísať pár slov, pretože to tak trochu odhaľuje  odvrátenú  tvár Progresívneho Slovenska a Spolu, víťazov slovenských eurovolieb, úfajúcich si vyhrať aj tie parlamentné na budúci rok.

Zaujali ma vyjadrenia podpredsedníčky PS Zory Jaurovej – kandidátky do Európskeho parlamentu a expertky na kultúrnu politiku či kreatívny priemysel na adresu avizovanej vládnej podpory tradičného folklóru na Slovensku.

Pani Jaurová na svojom straníckom FB profile napísala: „Ľubica Laššáková bez udania dôvodu zrušila granty LGBTI organizáciám, škrtla financie prestížnym kultúrnym organizáciám (SNG, Kunsthalle) a zároveň spolu s premiérom Pellegrinim zvyšujú pred parlamentnými voľbami podporu takzvanému folklóru, ktorý častokrát s tradičnou ľudovou kultúrou nemá nič spoločné.“

To ma zarazilo, pretože autentický slovenský folklór predstavuje nehmotné kultúrne dedičstvo nášho národa, ktoré si ako oko v hlave chránia všetky kultúrne krajiny EÚ i sveta. Tradičný folklór patrí na Slovensku medzi najväčšiu pýchu krajiny, čo oceňujú aj v zahraničí. Každý región, mesto či obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie.

Namietal som, že ani ako opozičná politička nemôže takto zovšeobecňovať tradičný slovenský folklór na „takzvaný“ a jednoducho hodiť všetkých folkloristov do jedného vreca iba preto, že slovenská vláda sa rozhodla prioritne finančne podporiť túto oblasť našej kultúry vo všetkých regiónoch Slovenska a nie do takej miery ňou preferovaný kreatívny priemysel resp. modernu.

Dôvodil som tým, že v Banskej Bystrici a širokom okolí poznám mnoho ľudových umelcov, detských a dospeláckych folklórnych súborov, ale nikto z nich nie je „takzvaný“, ale vskutku originálny. Bez nich by náš tradičný folklór upadol a zanikol, preto ich treba podporovať. Jej zdeformovanú bratislavskú optiku by možno opravila návšteva folkloristov či ľudových súborov v našom regióne, aby sa presvedčila na vlastné oči, ako vyzerá skutočný slovenský folklór v praxi a čo všetko to obnáša.

Pani Jaurová sa ohradila, že nikdy nebrojila proti folklóru, len proti jeho falošným napodobeninám a ich zneužívaniu na politické účely. Neuviedla však jediný konkrétny príklad tzv. folklóru, o ktorý som ju žiadal, až sa napokon odmlčala.

Chápem, že je to u nás zaužívaný štýl vyjadrovania sa opozičnej političky proti vládnym opatreniam. Možno spôsob, akým postupovala ministerka kultúry, nebol práve najšťastnejší,  ale prečo obecne dehonestovať autentický folklór ako taký? Iba preto, že pani Jaurová fandí svojim v LGBTI, SNG či Kunsthalle a hodí sa jej to v politickom súboji PS so Smerom? To mi príde od deklarovanej odborníčky na kultúru dosť plytké a účelové, tobôž keď kandidovala do Európskeho parlamentu. Spýtal som sa jej teda, či aj tam sa bude takto stavať k slovenskému folklóru, ale napokon ju vo voľbách prekrúžkovali jej partajníci – ochranári…

Druhou opozičnou političkou zo strany SPOLU – občianska demokracia je poslankyňa NR SR Viera Dubačová. Pôvodom Bystričanka, kedysi bábkoherečka, režisérka, manažérka kultúry, aktivistka a regionálna politička, dnes pôsobiaca väčšinou v Bratislave. Nečudo, že pochytila podobné „blavácke“ maniere, aké má pani Jaurová. 

Aj pani Dubačová zaútočila na ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú, svoju bývalú kolegyňu v mestskom a krajskom zastupiteľstve, kvôli štátnym peniazom pre LGBTI, SNG a Kunsthalle. Na svojom straníckom FB profile napísala: „Praktiky ministerky Laššákovej sa nápadne podobajú praktikám bývalého predsedu BBSK Mariana Kotlebu.“

To ma zdvihlo zo stoličky, pretože práve Ľubica Laššáková zo Smeru bola tou poslankyňou, ktorá neochvejne bojovala za záchranu Bábkového divadla na Rázcestí a Divadla Štúdio tanca proti Marianovi Kotlebovi, ktorý nielenže stopol peniaze zaslané z ministerstva kultúry pre obe divadlá, ale ich chcel aj zrušiť.

Preto som pani Dubačovej  napísal: „Je nehorázne od Vás prirovnávať ju k nemu v súvislosti s nepridelením dotácií na projekty komunity LGBTI, čo dodatočne aj vysvetlila. Navyše ako ministerka mala na to právo, ktoré využila a ja osobne sa dokážem s ňou stotožniť, pretože tie štátne dotácie si naozaj viac zaslúžia tí, ktorí ich napokon dostali.

Vám ani LGBTI sa to nemusí páčiť, napokon oni odmietli akúkoľvek komunikáciu s ministerkou, ktorá navrhla riešenie situácie, ale prirovnať Laššákovej konanie ku Kotlebovmu je za čiarou. Viem, ste opozičná politička bojujúca so Smerom o moc, ale takto vystupovať Bystričanka proti Bystričanke mi príde nemiestne.

Vidím, že ste už načisto napáchli tým blaváckym „nafúkaným“ vystupovaním. Nabudúce by som Vám ako Bystričan odporúčal trochu vážiť slová, pretože ak si myslíte, že teraz stúpate hore po schodoch na budúci pomyselný politický vrchol, raz budete po tých schodoch zostupovať dole a stretať tých istých ľudí aj v Banskej Bystrici, voči ktorým teraz útočíte…“

Myslím, že toto je už naozaj posledná bodka za celou kauzou.