K svetovému dňu sprievodcov: Zážitok a poznanie v rovnováhe alebo koľko múdrosti je už veľa

Blog
4 /

Že to teraz nie je aktuálne? Že je cestovný ruch na kolenách? To je pravda. A myslím si, že v tomto roku ho tie kolená stále budú bolieť.

Konečne sa aspoň prestáva hovoriť o testoch a témou dňa sa stali vakcíny. Počítam s tým, že rozhodujúce budú letné mesiace a k uvoľňovaniu dôjde niekedy na jeseň. Ak sa nepritrafia ďalšie komplikácie.

Lenže, život sa nezastaví. Cestovný ruch bude mať pár vybitých zubov, no prežije to. Mnohých kvalifikovaných ľudí pohltia iné odvetvia ekonomiky, ale niektorí budú stále príliš dobre jazykovo vybavení a príliš vzdelaní. Neostane im nič iné, len sa do cestovného ruchu vrátiť.

Poznal som veľa sprievodcov. Počul som priam prednášky o histórii, architektúre i nekonečné množstvo legiend. A často som sa nudil. Alebo som vypol mozog a tak nič neviem.

Prečo? Sprievodcovstvo nám akosi zdegenerovalo. Nastali preteky, kto je učenejší a kompetentnejší. Svoje pravidlá majú všetci. A nedajú si na ne siahať. A každý odborník odborne otravuje.

Pritom je to také jednoduché. Pochopiť, že sprievodca má byť vlastne rozprávač príbehov. Kúsok minulosti, kúsok zaujímavosti, zážitok. Sprievodca by mal byť ako niekdajší rozprávač v dedine, keď ľudia ticho počúvali, lebo nebolo televízorov, rádií, o internete ani nehovoriac. Kdeže ste pán pán Ďuriančik…

A cestovný ruch sa prelína aj s históriou, kultúrou, aj dobrým vínom, kávičkou či Bystrickou tortou v našom Národnom dome. To mi len tak napadlo. Architektonicky zaujímavá budova so svojou minulosťou, vedľa s divadlom a historicky cennou tortičkou, ktorá má vyše 100 rokov. Tu si to pýta marketing, nie v politike.

U Raka by som hosťom okrem piva ponúkol jedlo, ktoré si tam dal Ľudovít Štúr a v prípade zahraničných hostí by som urobil hostinu princov, keď navštívili Banskú Bystricu. Len, či nájdeme historikov ochotných venovať sa takýmto „banalitám“.

Ozaj a vieme, akú hudbu počúval napríklad slávny bystrický richtár Cesnak? A čo také ponúkal vybraným hosťom? Ako žil Matej Bel? Aký to bol človek?

Poznáme podzemné priestory mesta? Ako sa odvádzala kedysi voda z námestia? Vieme o tajnej chodbe z Radnice do reštaurácie, aby mešťania nevedeli, že radní páni už hodujú?

A čo príroda? Viete, koľko druhov orchideí rastie v okolí nášho mesta? Viete o tom, že mestský park mal fontánu z ktorej tiekol medokýš? Prameň je dnes odvedený do kanalizácie.

Toto sú moje niektoré tipy na sprievodcovstvo v Banskej Bystrici. A vlastne aj všade inde. Kto vie napríklad, že v niektorých banskoštiavnických reštauráciách nevedú staré dvere do pivnice, ale do bane?

Čiže, budúcnosť vlastne nie je ani tak v samotnom sprievodcovaní, ale v priateľskom rozprávaní. Budúcnosť nie je v elektronickom vstupe do veže, ale v človeku, ktorý vie niečo zaujímavé povedať a usmiať sa.

Už mi veľa času neostáva. A tradície, najmä tie zlé, sa držia ako burina. Iste, už sa niečo začalo. V programoch pre domácich. Teraz je prestávka. No, skončí sa. Za tie isté peniaze bude treba robiť viac ako doteraz. Alebo aj za menej peňazí. A pre menšie skupinky. 

Sprievodcovská služba sa musí stať priateľským rozprávaním, zážitkom. To nesmú byť preteky čísiel, to musí byť príjemný zážitok, ktorý sa skončí pri výbornej káve či pri pri kvalitnom syre z Ľupče alebo pršute z Dobrej Nivy. A musí to byť individuálne, pestré, síce pre malé, ale rôznorodé skupinky záujemcov.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka