Jozef Ivan: Pozitívna a inšpiratívna propagácia v plavárni, za ktorou stáli ženy

Blog
0 /

Pravdupovediac nie som zástancom masívnej reklamy, ktorá na nás útočí zo všetkých strán. Či už je to z vysielania rádia, televízie, z propagačných bilboardov alebo z preplnených poštových schránok, v ktorých sa denne nachádzajú propagačné a reklamné materiály rôzneho druhu. O tých dnes ale písať nebudem. Chcem upriamiť vašu pozornosť aspoň dvomi príkladmi na nenásilnú reklamu, ktorej svedkami boli všetci, ktorí sa zúčastnili v plavárni na banskobystrických Štiavničkách 23.ročníka Banskobystrickej plaveckej dvadsaťštyri hodinovky.

Príklad prvý: Na podujatie do Banskej Bystrice prišlo aj 19 najlepších slovenských juniorských a žiackych diaľkoplavcov s cieľom prekonať starý 20 ročný rekord štafety z roku 1999 v počte odplávaných kilometrov za dvadsaťštyri hodín. Všetci plavci spolu s ich rodičmi a ľuďmi, ktorí zabezpečovali pre nich technický servis, mali na sebe biele tričká na chrbtovej strane ktorých bol emblém Banskobystrickej plaveckej dvadsaťštyri hodinovky s prepojením na slovenských diaľkoplavcov. Dali si ich vyrobiť v Bratislave na vlastné náklady. Po skončení podujatia si ich odniesli domov, kde nášmu podujatiu budú ich nosením robiť bezplatnú reklamu či už medzi rodinnými príslušníkmi alebo vo svojich plaveckých oddieloch medzi plavcami.

Propagáciu nášmu podujatiu bude za hranicami našej vlasti v Spojených štátoch amerických, či už medzi študentami na univerzite alebo na plaveckých bazénoch, robiť i najlepšia slovenská diaľkoplavkyňa Karolína Balážiková – Dubčáková, ktorá si toto tričko pribalila do svojej batožiny.

Okrem tričiek si do Banskej Bystrice priniesli aj materiály na dve nástenky, na ktorých boli fotografie každého plavca so zvýraznením jeho doterajších športových úspechov, oznamom, z ktorého plaveckého klubu pretekár prišiel a i s oznamom, v ktorom meste uvedený plavecký klub sídli. Jedna z nich bola umiestnené vo vstupnej hale a druhá priamo pri štartovacích blokoch. Najmä pri tej druhej sa zhromaždil väčší počet ľudí, ktorí sa chceli dozvedieť čo najviac nielen o plavcovi, ktorý prekonal rekord Richarda Nagya na kilometrovom úseku, ale i o ďalších plavcoch, ktorí v štafete štartovali. Zásluhu na takejto nenásilnej ale pre mnohé podujatia i inšpiratívnej reklame mala členka Slovenskej plaveckej federácie Miroslava Dubčáková, ktorá počas celej dvadsaťštyri hodinovky merala pretekárom časy a citlivým zásahom do priebehu podujatia a jeho manažovaním mala veľký podiel na utvorení nového rekordu štafety.

Príklad druhý: Najlepšia reklama je tá, ktorá sa šíri ústnym podaním na základe prežitých vlastných skúseností. Takto sa o Banskobystrickej dvadsaťštyri hodinovke mohli každoročne dozvedieť prostredníctvom priamych účastníkov tohto podujatia mnohí ľudia nielen na Slovensku ale i v Európe a zámorí. A keď sa k nim pridala i názorná ukážka pekného diplomu s menom a dosiahnutým časom za preplávanie stometrového úseku, ktorý dostal každý účastník podujatia, takto podanú informáciu to ešte viac umocnilo.

Na 23. ročníku dostal každý účastník okrem diplomu i malú sladkosť a poznámkový blok, ktorý bude mať pre každého aj praktické využitie. I za týmto počinom stáli ženy. Boli to pracovníčky banskobystrického Mestského úradu a Centra voľného času Havranské, ktoré pod vedením vedúcej oddelenia športu Mestského úradu Danky Cibuľkovej neúnavne počas celých dvadsaťštyri hodín pracovali ako dobre naolejovaný stroj.

Za takúto nenásilnú ale veľmi účinnú reklamu im je potrebné i touto cestou všetkým poďakovať.

Autor: Jožo Ivan, Foto: archív Bystricoviny

Jozef Ivan

Jozef Ivan