Hovorí sa, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá žiadnu budúcnosť. My na banskobystrickej Fončorde sme však 19. marca 2026 jasne ukázali, že naša pamäť je živá, silná a hlboko zakorenená v príbehoch tých, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu vybudovali nový svet.

Spomienkové stretnutie k 81. výročiu vypálenia obce Kalište sa nieslo v znamení hlbokej úcty, komunitnej sily a odovzdávania historickej štafety mladším generáciám.

Dopoludnie v znamení poznania: Štafeta pre mladých

Ešte predtým, než sa podvečerná Fončorda ponorila do spomienok, ožil odkaz Kališťa vo vzdelávacom centre Múzea SNP. Žiaci banskobystrických základných škôl – ZŠ Moskovská, ZŠ Narnia a ZŠ Spojová – tu absolvovali dopoludnie venované našej regionálnej histórii.

Neboli to len suché fakty z učebníc. Mladí ľudia sa prostredníctvom autentických dokumentov a výkladu Lucii Sotákovej dozvedeli o tragédii na Kaliští. Je nesmierne dôležité, že si žiaci odniesli poznanie, že mier nie je samozrejmosť a že hrdinstvo ich predkov je to, čo im dnes umožňuje slobodne rásť.

Pod Čerešňou sa stretla celá komunita

Podvečer sa centrum spomienky presunulo priamo tam, kde bije srdce „Nového Kališťa“ – do exteriéru záhrady Pohostinstva pod Čerešňou. Symbolika tohto miesta je silná, práve tu vyrástol prvý dom pre rodiny, ktoré v marci 1945 stratili strechu nad hlavou.

Účasť nás všetkých milo prekvapila. Viac ako stovka obyvateľov sa v tichosti a úcte zišla, aby si vypočula štátnu hymnu a slová hostí. Viceprimátor Jakub Gajdošík a zástupca riaditeľa Múzea SNP Dalibor Lesník vo svojich príhovoroch vyzdvihli práve nezlomnosť ducha obyvateľov Kališťa, ktorí si Fončordu vybudovali ako symbol nového začiatku a víťazstva nad skazou.

Živé legendy medzi nami

Najvzácnejšie okamihy večera však patrili tým, ktorí dejiny nesú vo svojom srdci. Pán Vladimír Strmeň, priamy účastník odboja a človek s nehasnúcim optimizmom, sa podelil o svoje osobné posolstvo. Jeho prítomnosť bola pre všetkých zúčastnených živým mostom k minulosti, ktorý nás učí pokore a odvahe.

Pani Marcela Kaliská, rodáčka z Nového Kališťa, vniesla do večera autentický rodinný príbeh. Rozprávanie o osudoch rodiny Kaliských pripomenulo, že tragédia sa neskončila dňom vypálenia obce, ale pokračovala rokmi usilovnej práce na budovaní novej komunity, ktorej ovocie si užívame dodnes.

Kultúra, ktorá spája

Dojímavú atmosféru podčiarkli deti z folklórneho súboru Dubkáčik (ZŠ Spojová pod vedením pani Potančokovej). Ich spev vniesol do pietneho aktu nehu a nádej. Vidieť mladých ľudí v krojoch, ako si uctievajú starších, bolo najlepším dôkazom toho, že odkaz Kališťa v nás skutočne žije.

Po oficiálnej časti sa prítomní presunuli do interiéru, kde si pozreli krátky dokumentárny film. Neformálne diskusie pri čaji a občerstvení trvali dlho do večera. Susedia sa rozprávali, pamätníci spomínali a mladí počúvali.

Tohtoročné výročie nám pripomenulo jednu dôležitú vec: Domov nerobia len tehly, domov robia ľudia. Ďakujeme každému, kto prišiel a prispel k tomu, že pripomenutie 81. výročia tragédie nebolo len smutnou spomienkou, ale oslavou života, ktorý sa nenechal zlomiť.