Ad: Kedy sa dočká Kráľova studňa normálnej cesty pre turistov

Blog
7 /

Táto téma sa občas objaví, všeličo sa aj posľubuje a potom to ide všetko do stratena. Je to téma, ktorej sa sporadicky venujem aj ja.

Za hlasného nesúhlasu ochranárskych fundamentalistov. Aj teraz. Miro Toman na portáli Bystricoviny.sk tému opäť otvoril. A kým bola doteraz tak trochu na okraji záujmu verejnosti, teraz, ako sa zdá, dozrel na ňu čas.

Jeho článok odporúčam čítať nielen kvôli ceste, ale celkovo pre obsah, ktorý je veľmi zaujímavý, priam lákajúci. Do tejto chvíle, ono sa to bude meniť, sa ozvali dvaja fundamentalisti. Jeden cyklistický a jeden turistický. Obom tento stav vyhovuje. A basta.

Nič neupravovať. Koľkým vyhovuje, koľkým nie? Mne nie. Nevládzem vyšľapať hore. Ale rád by som tam pobudol. Autobus v sobotu chodí, ale je to dlhá a strastiplná cesta. A na štvorkolku nemám.

A čo príroda? Vyhovuje jej to, že autá a autobusy na najhorších úsekoch túrujú motory a zle spaľujú?

A komu to vlastne takto vyhovuje? Mesto sa pripravuje do istej miery o atrakciu – prameň Bystrice, bunker, hotel, nádherná príroda….Teda ani mestu nie.

Asi len tomu, kto zanovito trvá na tom ako bolo, ľuďom, ktorí neznášajú zmeny a nedokážu sa na svet pozerať novými očami. Áno, bol som aj v sídle Národného parku Veľká Fatra v Martine. Stanovisko negatívne. S takým sa neustále stretávam aj v Mestských lesoch Banská Bystrica. Alebo a to je častejšie, stretnem sa s vyhýbavým prísľubom. S realizáciou sa potom čaká do zabudnutia.

Kde je rovnováha záujmov človeka a prírody? Dá sa vôbec dohodnúť? Ale veď je to len pár dní, ako sme chodili po Laskomerskej doline v Banskej Bystrici. Ochranári, cyklisti, turisti, lesníci. A hľadali sme vo vzájomnej úcte kompromisy. Aj bezzásahové miesto bude, aj také, kde sa cyklisti a turisti nestretnú, aj kŕmenie senom v zime ostane, nie však odpadom pre diviaky a medvede.

Niekedy to vyzeralo, že k dohode nedôjde. Ale našli sme cestu, lebo všetci zúčastnení ju chceli nájsť. Prírodu možno chrániť nielen zakazovaním, ale aj rozumným otváraním..

Urobme stretnutie všetkých zainteresovaných. Tak, aby sme sa pozerali jeden druhému do očí. Vždy je to lepšie ako debaty poza chrbát. A hľadajme riešenia.

Napríklad v úprave cesty s prísne limitovaným počtom áut, ktoré tam môžu prejsť za peniaze. Nech je z čoho opravovať. Nie je to jedna z možných ciest? Nezjedol som všetku múdrosť sveta. Prosím o doplňujúce návrhy. Hľadajme cestu ako sa dá a nie ako sa nedá.

Takto otvorím aj ďalší problém. Krásne prerobené chaty mestských lesov. Za drahé peniaze, ale s veľmi slabými výnosmi. Načo sú nám, ak sa nemajú využívať? Ekoturistika klope na dvere. Ale to je ďalší problém a ďalšia téma na ceste od minulosti do budúcnosti…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka