Pred nami je vyvrcholenie tohtoročnej Veľkej noci, ktorá je stále poznačená pandémiou koronavírusu a obmedzuje naše možnosti osláviť sviatky jari tak, ako sa patrí. Napriek tomu Vám všetkým želáme pokojné a príjemné Veľkonočné sviatky.

Veľká noc vrcholí

Veľkonočná nedeľa symbolizuje nikdy nekončiaci súboj života so smrťou, je sviatkom jari. Pred dvomi tisíckami rokov vstal Ježiš z mŕtvych, vzkriesil ho Boh. To je zdrojom viery a nádeje na život večný…

Veľkonočný pondelok už patrí ľudovým zvykom toho ktorého národa. Oblievačky, šibačky, rozdávanie maľovaných vajíčok či iných dobrôt, to sú už skôr pohanské ako kresťanské zvyky, ale neodmysliteľne patria k nášmu životu.

Takže či ste už veriaci alebo neveriaci, či zotrváte v tichom rozjímaní alebo sa rozbehnete do kvitnúcej jarnej prírody, užite si to v pokoji a radosti. Aspoň na chvíľu zabudnite na starosti všedného dňa i na pandémiu, ktorá nás straší už druhý rok.

Ani na to, že vnútorný pokoj a obyčajná ľudská radosť z jari nie je takou samozrejmosťou pre všetkých, napríklad pre milióny trpiacich ľudí v krajinách zmietaných prírodnými katastrofami, vojnami, nepokojmi či krízami  po celom svete.

Tradičné veľkonočné dobroty

Aká by to bola Veľká noc bez tradičných jedál, ktoré priporavovali naši predkovia. Napríklad taký  mazanec. Sú o ňom správy už od 14. a 15. storočia. Ešte v 18. storočí ho plnili tvarohom, rozmiešaný tvaroh bol totiž u Slovanov obradným jedlom, rovnako ako zvyk jesť vajíčka, považované za symbol nového života a plodnosti.

Na Veľkú noc sa často jedli uvarené, no nezriedka sa z nich pripravovali aj rôzne obradové jedlá. Najznámejšia bola praženica, jaječnica, pankúch alebo jedlom z vajec, z údeného mäsa a žemlí, tzv. baba, plnina, kurka, stratené kura a pod. V oblasti východného Slovenska je dodnes rozšírené tradičné obradové jedlo nazývané žolta, hrudka alebo sirek, ktoré sa robí z vajec a mlieka.

Mazanec

Syrek sa podáva na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny a na Veľkonočný pondelok sa ním ponúkajú mládenci, ktorí chodia polievať. Vajíčka dodnes dostávajú chlapci aj muži za šibačku a polievačku. Časom sa z jedla stal darček lásky, tradícia, ba aj predmet do zbierky.

Na väčšine nášho územia je neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných jedál obradový koláč. Na východnom Slovensku sa prepravoval predovšetkým okrúhly koláč pod názvom paska. Pôvod má v starom rituálnom pečive, ktoré sa k nám i k susedným národom rozšírilo prostredníctvom kresťanstva.

Paska

Okrúhly tvar pasky symbolizoval slnko, nový život, snahu o zabezpečenie dobrej úrody. Na strednom a západnom Slovensku majú koláče rôzny tvar, prevládajú podlhovasté záviny. V týchto oblastiach sú zaužívané hlavne názvy baba, calta, mrváň.

Po dlhotrvajúcom pôste boli žiadanou zmenou v jedálnom lístku i mäsité jedlá. K veľmi starej tradícii u nás patrí pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Na dedinách sa však najviac jedla šunka (šoudra) a klobásy zo zásob po zabíjačke. Niekedy sa mäso na Veľkonočnú nedeľu nahrádzalo mliečnymi výrobkami, napríklad tvarohom, syrom, oštiepkami. Veľkonočné jedlá dopĺňala pálenka a víno.

K prastarým veľkonočným pokrmom patril baranček. Pretože si každý nemohol dovoliť skutočného barančeka, nahrádzal sa barančekom upečeným z kysnutého alebo treného cesta. Hotový baranček sa zdobí cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašličkou či spiežovcami. Barančekom sa zdobí okno alebo stôl s farebnými kraslicami, v poslednom období sa pridáva aj trávička z rýchleného obilia.

Tak dobrú chuť a na zdravie!