Na celom svete 8. marec patrí už tradične sviatku žien. Aj keď nie všetci oslavujú MDŽ,  na tento deň by sme mali pamätať, pretože má svoju históriu a význam aj pre dnešok. Nič na tom nemení ani súčasná pandémia, ktorá obmedzila sociálne vzťahy medzi ľuďmi.

Niekedy sa u nás žartom vravelo, že je to vlastne „Medzinárodný deň mužov“ kvôli spôsobu osláv, ale MDŽ zostal napokon tým, čím bol pôvodne. Muži si v tento deň uctia svoje manželky, priateľky či kolegyne v práci, spolu s deťmi matky či staré matky, čo by však azda mohlo byť akýmsi nepísaným pravidlom aj počas všedných dní. 

História Medzinárodného dňa žien

MDŽ pripadá každoročne na 8. marec a je medzinárodne uznávaným sviatkom stanoveným OSN k výročiu štrajku 40.000 newyorkských krajčírok v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.

Demonštrácie žien na konci zimy, tradične v nedeľu, sa najskôr odohrávali v USA na popud Socialistickej strany USA. Veľké zhromaždenie za volebné právo žien sa konalo 8. marca 1908 v New Yorku. Na prvej medzinárodnej ženskej konferencii Druhej internacionály v roku 1910 v Kodani presadila nemecká socialistka Klára Zetkinová medzinárodný sviatok, vtedy ešte bez určenia pevného dátum.

Dátum 8. marec sa ustálil až po 1. svetovej vojne, najmä pod vplyvom veľkej demonštrácie v Petrohrade v roku 1917 tesne pred Februárovou revolúciou, ktorá sa konala poslednú nedeľu vo februári podľa juliánskeho kalendára, čo odpovedá 8. marcu kalendára gregoriánskeho.

Sviatok sa rýchle rozšíril, jeho obsah kolísal od politického a feministického protestu po apolitickú socialistickú obdobu Dňa matiek.

Pred prvou svetovou vojnou vytýčili ženy predovšetkým tieto tri požiadavky: volebné právo, osemhodinový pracovný čas a  zlepšenie špeciálneho zákonodarstva. V Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku sa prvý MDŽ konal už v roku 1911. Roku 1913 ho oslavovali aj v cárskom Rusku.

Po ženských nepokojoch a demonštráciách v Petrohrade je roku 1917 pevne ustanovený 8. marec ako MDŽ. Od roku 1975 je pripomínaný ako Deň medzinárodnej solidarity žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť, mier a rozvoj.

Klara Zetkin

„Žijeme vo vypätých časoch. Otvorila sa Pandorina skrinka. O to viac si treba všimnúť to podstatné. Sviatok žien by mal by sviatkom lásky a hľadania dobra. I poďakovania ženám. Je toho strašne veľa, za čo….Ja by som vyzdvihol to, čo je súčasťou budúcnosti tejto krajiny. Za to, že sú tmelom rodiny, za to, že poznáme malú detskú ručičku a počujeme slovo ocinko, neskôr starký. Ja viem, že som to zúžil, Nech niekto ďalší pridá viac. Ja ďakujem najmä za detskú budúcnosť. Lepšie sa znáša aj prítomnosť,“

hovorí pamätník predchádzajúcich sviatkov žien v rôznych režimoch Ľubomír Motyčka.

MDŽ na Slovensku

Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol MDŽ zrušený, posledný sa konal v roku 1938. Po roku 1945 bol MDŽ znovu obnovený.

Po novembri 1989 viacerí politici začali označovať sviatok žien za komunistický prežitok, ale aj to sa postupne zmenilo. Faktom však je, že jedni z mála politikov, ktorí si roky pravidelne na celom Slovensku oficiálne pripomínajú MDŽ, zostali sociálni demokrati. Nikomu neuškodí  uctiť si v tento deň naše ženy, pretože si to od nás mužov zaslúžia.

A pravdou je, že žiadnu ženu neurazí pekný kvet či láskavé slovo, naopak. A nielen v tento deň. Všetko najlepšie k sviatku žien, milé Bystričanky a Slovenky, Vám želá redakcia Bystricovín.