Atlétka banskobystrickej Dukly Gabriela Gajanová získala striebornú medailu v behu na 800 m na 26. majstrovstvách Európy v Ríme. Podarilo sa jej to zásluhou sezónneho top času 1:58,79. Iba o stotinku sekundy zaostala za svojím osobným rekordom z vlaňajška. V Taliansku predviedla skvelý finiš, čo je jej najsilnejšia zbraň.

Doterajšie tohtoročné maximum 24-ročnej Liptáčky vo farbách banskobystrickej Dukly malo hodnotu 1:59,43 z utorňajšieho semifinále v talianskej metropole. Osobný rekord 1:58,78 dosiahla zverenka švajčiarskeho kouča Louisa Heyera vlani 4. septembra v Bellinzone. Vo finále kontinentálneho šampionátu za ním zaostala o stotinku. Po získaní striebornej medaily na ME v Ríme neskrývala pre mediálny servis SAZ svoje dojmy:

„Neviem, čo mám povedať, ešte stále som v šoku, neskutočne sa teším, splnilo sa mi to, čo som si priala. Išla som si za tým, bola som odvážna a bojovala som až do posledných metrov. Celý deň som bola dobre nastavená, snažila som sa užívať si každý jeden moment pred mojím prvým veľkým seniorským finále. Okolo obeda som sa bola rozhýbať v blízkosti hotela. Praktizujem to pred každým večerným behom: dám si mobilitu, rozklušem sa na prebratie, aby som nebola prispatá. Najhoršie mi bolo na rozcvičováku, necítila som sa úplne ideálne. Predsa len, súťažili sme tretí deň po sebe na veľmi vysokej úrovni. Tréner ma upokojoval, že máme natrénované na to, aby som zvládla celý šampionát. Pomáhal mi, aby som zostala pokojná a koncentrovaná.“

Výkonom 1:58,65 obhájila zlato z Mníchova 2022 favorizovaná a v súlade s očakávaniami od štartu tempo diktujúca Britka Keely Hodgkinsonová. Stupne doplnila Francúzka Anaïs Bourgoinová (1:59,30).

„Vždy som snívala, že raz získam medailu na seniorskom vrcholnom podujatí. Dnes prišiel ten deň. Vidím svojich rodičov a priateľov so slovenskou vlajkou na tribúne a nemôžem uveriť tomu, čo sa stalo. Zapísala som sa do histórie slovenskej atletiky. Stále som z toho v šoku. Musím vysloviť obrovskú vďaku svojmu trénerovi, ktorý ma skvelo pripravil na preteky,“

– uviedla pre spravodajstvo Európskej atletiky (EA) “GaGa”, ako Gabiku nazývajú. V dejisku ju podporoval rovnomenný 13-členný fanklub zložený napospol z jej najbližších, k čomu dojato poznamenala:

„Asi najradšej som za ocina. Mala som tú celú rodinu, mamu, súrodencov, tety aj môjho priateľa. Ocino ma však doviedol k atletike, on najviac prežíval celú to moju cestu. Som neskutočne šťastná, že to dnešné finále videl na vlastné oči.“

Zo vstupnej štvrtej dráhy, v reále tretej od vnútorného okraja, začala Duklistka na šiestej pozícii. Na tej bola aj po úvodnom okruhu, a to s medzičasom 59,17. Po vybehnutí na protiľahlú rovinku sa takticky šikovne a zároveň bežecky dostatočne disponovane posunula najprv na piaty a potom pred finišom dokonca na štvrtý post bez toho, aby obiehaním rozdávala metre. Gabika Gajanová perfektne našla aj priestor na záverečný útok vnútrajškom a už v polovici cieľovej rovinky sa zjavne črtalo jej konečné umiestnenie. Svoje preteky opísala nasledovne:

„Taktika bola, aby som sa držala v kontakte, ale neplašila sa. Na začiatku som si mala šetriť sily, zbytočne nemeniť tempo, predviesť plynulý beh s rýchlym záverom. Na méte 600 som už chcela byť za čelom, aby som mala možnosť bojovať o medaily. S trénerom sme sa dohodli, že pri zbiehaní sa nebudem tlačiť úplne dopredu, čakali sme však, že sa bude bežať rýchlejšie, a nechcela som to zo začiatku prepáliť. Keď som už mala dobrú pozíciu, snažila som sa ju držať a byť v pretekoch stále prítomná, bojovať.“

V úplnom závere dokonca opticky zaujímavo hrozila aj neskoršej víťazke. Pre RTVS našsa skvelá osemstovkárka povedala:

„Keď som na posledných metroch videla, že mám na dosah aj Keely, tak som sa ju snažila dobehnúť, ale bolo neskoro. Asi som mala pred ňou príliš veľký rešpekt, je to predsa len veľmi skúsená pretekárka. Napriek tomu mám zo striebra neskutočnú radosť, beriem ho všetkými desiatimi.“

Tréner Gajanovej Louis Heyer uviedol:

„Kedy som začal veriť v možnosť medaily? Už pred dvoma rokmi… Videl som v Gabriele obrovský potenciál a mojou úlohou bolo naplniť ho. Takisto ako teraz v súvislosti s olympijskými hrami. Myslím si, že tam bude treba výkonnosť na úrovni 1:57. Mojou robotou je dostať zverenku na tých 1:57. Máme na to ešte šesť či sedem týždňov. Gabriela dnes po určitých žalúdočných ťažkostiach, ktoré sprevádzali jej semifinálový výkon, predviedla majstrovský kúsok. Takticky to bolo perfektné. Bola na správnej pozícii a v správnom okamihu urobila správny posun. Bolo to brilantné a som na ňu veľmi hrdý. Samozrejme, spätne si pri sledovaní záznamu finále môžeme hovoriť, že na dosah bolo aj zlato. Bolo by to však generálovanie po boji. Hlavným cieľom bola medaila. Vedeli sme, že na ňu má.“

Gajanová si v minulosti vybojovala dve medaily z mládežníckych majstrovstiev Európy. Pred ôsmimi rokmi dobyla bronz na premiérovom dorasteneckom kontinentálnom šampionáte v Tbilisi (2:09,43) a v sezóne 2017 na to nadviazala treťou priečkou na ME U20 v Grossete (2:07,15):

„Všetko si to rada pripomínam, dodáva mi to pekné emócie. Postupné budovanie toho, kým som dnes, ma stálo to veľa úsilia, práce, cestovania. Bolo skvelé zažiť tie úspechy v mládežníckych kategóriách. Už vtedy som si hovorila, že by som to rada zažila aj na seniorskej úrovni. Som veľmi, veľmi, veľmi šťastná, že sa mi to podarilo,“

– vravela Gabika, ktorá m§že atakovať takmer 37 rokov platný slovenský seniorský rekord Gabriely Sedlákovej – 1:58,37. Zabehla ho 21. augusta 1987 v Berlíne. Možno už na OH v Paríži počas tohto leta, k čomu atlétka Dukly dodala:

„V Paríži ešte hlavou nie som, najskôr sa chcem potešiť, vychutnať si tento úspech a trochu sa aj zotaviť z toho, čo sa tu udialo. Môj úspech a výkony vyplývajú to aj z toho, že pôsobím v zahraničnej skupine, máme iný prístup, s trénerom komunikujeme inak a veľmi si užívam všetko čo robím. Som veľmi vďačná, že môžem cestovať do zahraničia, mám podporu zo Slovenska aj z vrcholového armádneho strediska v Banskej Bystrici. Môžem robiť to, čo ma baví, a toto je čerešnička na torte.“