Banskobystrickí chodci Matej Tóth a Mária Katerinka Czaková nedokončili preteky na 50km na majstrovstvách sveta v katarskej Dauhe. Na svedomí to má hlavné úmorné teplo v dejisku šampionátu a nastolené ´pekelné´ podmienky na trati.

Matej Tóth v horúčave 32°C (pocitovo až 39°C) a veľkej vlhkosti vzduchu 79 percent odšliapal niečo cez 28 km a potom zišiel z trate z pozície v závere druhej desiatky. Spočiatku išiel za lídrom Japoncom Jusuke Suzukim. Ten od úvodných metrov jasne kraľoval, vytvoril si veľký náskok a napokon získal zlato za 4:04:20 h , čo však bol jednoznačne najslabší čas v chôdzi na 50 km v histórii MS. Doposiaľ visel titul najnižšie v roku 1991 v Tokiu, bol vtedy za 3:53:09.

Tóthova prvá kríza prišla okolo sedemnásteho kilometra pre žalúdočné kŕče. Odskočil si na WC, prebral sa, no prišla ďalšia kríza a z kilometra na kilometer spomaľoval. Jeho medzičas 2:04:57 h na priebežnom desiatom mieste na 25. km napovedal o tom, v akom tempe sa v ´neľudských´ podmienkach šliapalo. V Dauhe to bolo až päť minút na kilometer. Náš 36­-ročný chodec pre portál atletika.sk uviedol:

„Bolo to od prvých metrov niečo, čo som vôbec neočakával – že pôjdeme v takom pomalom tempe a nebudem poriadne vládať. Tréningy priamo v Dauhe vôbec nenaznačovali až takýto extrém: chodil som v pohodičke v tempe pod päť minút, cítil som sa veľmi dobre, aj pulzy som mal len o trochu vyššie ako pri bežnej všeobecnej príprave. Teraz som šliapal v tempe okolo 5 minút, ale pulz som mal, ako keby som išiel kilometre pod  4:30 min. Od začiatku mi to vôbec nesadlo, aj podmienky boli extrémne náročné a celkovo – vôbec mi nesadol deň. No nebol som jediný, poriadne sa vytrápili aj ďalší. Dnes to bolo o tom, kto a ako nastavil svoju myseľ: či to odpochoduje za každú cenu až do cieľa, alebo či ho odnesú z trate až na nosidlách. Ja som si už pred štartom povedal, že nepôjdem proti zdraviu a prírode. Sľúbil som aj doma, že ak sa budem cítiť veľmi zle, tak skončím a zídem z trate po vlastných.“

Matej Tóth nedokončil len svoju druhú päťdesiatku v životu, predtým sa mu to stalo na MS 2011 v juhokórejskom Dägu.

Preteky nedokončila ani druhá banskobystrická chodkyňa Mária Katerinka Czaková. Na 30. km bola 19-ta s vyše trinásťminútovou stratou, no na 32. km bola už na hranici kolapsu. Vo svojej štvrtej päťdesiatke v kariére predčasne zišla z dvojkilometrového okruhu v prímorskej časti Dauhy Corniche. Pri hodnotení pre oficiálny portál Slovenského atletického zväzu (SAZ) mala hlavu v smútku:

„Podmienky boli náročné, od úvodu sa išlo pomaly a opatrne. Mám zmiešané pocity, som však sklamaná, že som musela zastaviť. Zdravie mi však bolo cennejšie. V posledných kilometroch na trati som sa už necítila dobre stále som spomaľovala. Mala som pocit, že mi horí celé telo. Takéto extrémne preteky som nikdy ešte nezažila.“

Súťaž žien vyhrala Žuej Liang z Číny časom 4:23:26 h pred krajankou Mao-cchuo Li (4:26:40) a európskou rekordérkou Eleonorou Giorgiovou z Talianska, ktorá prišla do cieľa tiež z posledných síl za 4:29:13 h…

Tréner oboch našich elitných päťdesiatkárov a šéftréner chodeckej slovenskej reprezentácie Matej Spišiak netajil po pretekoch veľké sklamanie:

„Bohužiaľ, preteky pre nás dopadli negatívne. Podmienky boli otrasné, veľa chodcov preteky nedokončilo. Išli sa extrémne pomalé časy, atmosféra bola tiež katastrofálna, nezažil som nič takéto v celej športovej kariére. Cítim také všeobecné sklamanie. Urobili sme v príprave maximum, čo sme mohli. Snažili sme sa nachystať sa na to, čo nás v Dauhe čakalo. Ukázalo sa však, že horúčava, vlhko a nočné súťaženie boli ešte horšie, ako sme si dokázali predstaviť. Dopadlo to, žiaľ takto. Mrzí nás to, ale ideme ďalej. Na budúci rok je olympiáda, kde máme vysoké ciele.”

Šéftréner SAZ, Banskobystričan Matej Pupiš opísal pre portál atletika.sk dauhaské nočné “peklo” na vlastnom príklade:

„Na občerstvovačke sme si museli už približne od 15. kilometra sadať od vyčerpania a chladiť sa ľadom. A to sme nič nerobili… Také kruté podmienky vládli vonku! Kto to nezažil na vlastnej koži, nemá šancu pochopiť, čo sa dialo na trati. Na osviežovacích staniciach dokonca v istých fázach chýbala studená voda či špongie, organizátori nám nedokázali dopĺňať ľad pre potreby pretekárov.”