„Snažil som sa napodobniť jeho cestu, bol to môj veľký vzor a najväčší, najmä po tom, keď som sa s ním osobne stretol,“ povedal zlatý olympijský medailista v chôdzi na 50km z Ria Matej Tóth po úspešnom roku 2016 na adresu svojho veľkého vzoru.

Poliak Robert Korzeniowski bol pre nášho Športovca roka na Slovensku Mateja Tótha vzorom pri rozbehu jeho chodeckej kariéry. Tento dnes už 48-ročný poľský chodec sa stal fenoménom svetovej chôdze. Dokázal totiž to, čo nik pred ním a ani po ňom. Z troch olympiád si odniesol štyri zlaté medaily, tri z päťdesiatky a jednu z dvadsiatky. História si zapamätala najmä Korzeniowskeho zlaté double z OH 2000 v Sydney. Dosiahol ho v rozpätí siedmich dní. Bystrický chodec z VŠC Dukla Matej Tóth na adresu tohto poľského chodca svetových rozmerov pre SITA povedal:

„Bol to môj veľký vzor – najväčší, najmä po tom, keď som sa s ním osobne stretol. Vážim si ho ako človeka a vnímam ho ako najväčšieho chodca celej histórie. Nebol extra talent, čo sa týka juniorského veku. V jeho prípade však rozhodla tvrdá práca. Správne mu fungovala hlava v príprave aj počas pretekov. Vedel, čo robí, prečo to robí. Snažil som sa napodobniť jeho cestu, možno aj preto som úspešný.“

Maťo Tóth si myslí, že v súčasnosti už prakticky nie je možné zopakovať Korzeniowského zlaté olympijské double, keď dodáva:

„On bol skvelý na oboch tratiach, ale teraz sú ´dvadsiatkari´ ešte viac vyhranení. Je to väčší extrém, nie strojové tempo ako na päťdesiatke, ale oveľa viac nástupov. Austrálčan Jared Tallent túto kombináciu absolvoval na olympijských hrách v Pekingu, kde získal dve medaily, ale vyhrať a mať medaily je veľký rozdiel. Z tohto pohľadu zostane Robert Korzeniowski asi dlho neprekonaný.“

Náš tridsaťtriročný chodec spod Urpína pozná aj nevšedný Korzeniowského príbeh z OH v Sydney. Tam v snahe vyhnúť sa všetkým nežiaducim vplyvom z okolia sa po triumfe na 20 km a pred pretekmi na 50 km utiahol do garáže, kde prespával. Poslednú noc pred ziskom zlata na päťdesiatke spal dokonca na uteráku a bol prikrytý osuškou, lebo jeho posteľ zmizla. „Je to zvláštny príbeh, ale aj to svedčí o tom, že potreboval mať svojský komfort. Nechcel byť rušený a robil, čo mu vyhovovalo. Neprispôsoboval sa nikomu,“ dodal ešte zlatý Tóth na adresu historicky zlatého Korzeniowského.