Predseda NR SR Peter Pellegrini si v piatok 21.augusta pripomenul  augustové udalosti z roku 1968 v banskobystrickom štúdiu RTVS. Stretol sa tu s rozhlasákmi, ktorí pred 47 rokmi po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy odvážne vysielali do éteru z mesta pod Urpínom.

Stretnutie s rozhlasákmi v bystrickom štúdiu RTVS

Peter Pellegrni prišiel na stretnutie spolu s primátorom mesta Jánom Noskom a prvým viceprimátorom Jakubom Gajdošíkom v sprievode regionálneho riaditeľa RTVS Miroslava Debnára. Trom zamestnancom vtedajšieho Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici – hlásateľke Hane Kútikovej, technikom Karlovi Demuthovi (neskôr známy fotograf) a Milanovi Janákovi sa poďakoval za ich odvahu a statočnosť, ktorú prejavili v ťažkých chvíľach augusta 1968.

„Chcem sa veľmi pekne poďakovať za to, že udalosti spred 47 rokov si môžeme pripomenúť tu priamo v banskobystrickom štúdiu Slovenského rozhlasu, z ktorého sa ako jediného na Slovensku počas 21.augusta 1968 vysielalo až do polnoci. Ešte viac ma teší fakt, že som sa mohol stretnúť priamo s účastníkmi tých kritických dní. S ľuďmi, ktorí tu vtedy sedeli a zabezpečovali vysielanie, hovorili do mikrofónu o skutočnom dianí u nás,“

povedal Peter Pellegrini.

Predseda NR SR ďalej pokračoval:

„Týmto im chcem prejaviť veľkú úctu a vďaku za to hrdinstvo, ktoré v tých dňoch preukázali, pretože sa vystavovali nesmiernemu nebezpečenstvu a napriek tomu sa postavili na stranu pravdy a spravodlivosti. Aj potom, keď vojaci obsadili aj banskobystrické štúdio, oni vysielali ďalej ilegálne. Ako Bystričan som nesmierne hrdý, že Slovenský rozhlas nielen počas SNP, ale aj v roku 1968 sa prihlásil poslucháčom so zvučkou Slobodného slovenského vysielača, čo nieslo v sebe veľkú symboliku.“

Podľa neho naša mladá generácia ľudí, ktorí vtedy nežili, by sme si mali tieto udalosti pripomínať, rozprávať o tom a šíriť toto posolstvo aj pre ďalšie generácie.

„Išlo naozaj o vojenskú intervenciu, ktorá výrazným spôsobom zmarila snahu vtedajšieho vedenia nášho štátu o obrodu spoločnosti a na desaťročia uvrhla celé Československo do normalizácie,“

dodal Pellegrini.

Hektický august 1968 v Banskej Bystrici

Prítomní rozhlasáci rozprávali o tom, ako vojská Varšavskej zmluvy, keď dorazili 21.augusta aj do Banskej Bystrice, nevedeli celý deň nájsť štúdio Slovenského rozhlasu na ulici Profesora Sáru. To ako jediné na Slovensku ešte vysielalo až do polnoci, kedy do budovy vtrhli vojaci. Ani to však nezastavilo statočných bystrických rozhlasákov, ktorí sa rozlúčili zo štúdia hymnickou skladbou „Kto za pravdu horí“ a ďalej ilegálne vysielali z iných častí mesta so známou zvučkou z čias SNP: „Hlási sa Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica!“

Na druhý deň  vysielali pomocou krátkovlnného vysielača z Posádkovej správy, na tretí deň vstúpili do Rozhlasovej štafety, ktorú pre celé Československo koordinovalo pražské rozhlasové centrum. Postupne sa vysielali z ďalších utajovaných pracovísk zriadených vo vtedajšej Priemyselnej škole elektrotechnickej, Strednom odbornom učilišti spojov, Zosilňovacej stanici a napokon v Krajskej správe

Slobodný slovenský vysielač informovali o pohybe okupačných vojsk, vyzýval  poslucháčov, aby zachovali pokoj a rozvahu, aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom medzi vyzbrojenými, ideologicky dezorientovanými okupačnými vojakmi a civilmi, aby sa vyhli stratám na ľudských životoch. Odvážnych bystrických rozhlasákov potom zastihla normalizácia…