Vo štvrtok 22. januára sa pri príležitosti 70. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a rovnako aj pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu uskutoční v Múzeu SNP otvorenie dokumentárnej výstavy.

Štvrtková spomienka v Múzeu SNP

Spomienkové podujatie v priestoroch Múzea SNP začne o 17:00 hod. Jeho súčasťou bude príhovor  generálneho riaditeľa Stanislava Mičeva k danej téme, ako aj  vystúpenie sólistu Štátnej opery v Banskej Bystrici Martina Popoviča a hudobného zoskupenia Mojše Band.

V týchto dňoch, aj po sedemdesiatich rokoch, sa s rešpektom a hlbokými emóciami skláňame pred miliónmi umučených, uvedomujúc si, že bez poznania a absolútneho  odsúdenia tragických vojnových udalostí nemôžeme  ani my a  ďalšie generácie žiť v slobode, mieri a spravodlivo.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu Múzeum SNP v Banskej Bystrici, v spolupráci so Štátnym múzeom Auschwitz – Birkenau v Osvienčime a  Kresťanským spoločenstvom Žiar, bude aj otvorenie výstavy k 70. výročiu oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau v Osvienčime.

Výstava prostredníctvom 25 veľkorozmerných panelov emotívnou formou približuje návštevníkom koncentračný tábor – to strašné miesto, ktoré znepokojuje dušu, pohoršuje rozum a napĺňa srdce bolesťou. Zámerom výstavy je nezabúdať na utrpenie, slabosti, strach, mučeníctvo, ľudskú výdrž a nádej ľudí, ktorých nacisti bezcitne zavraždili.

Pripomína nám, že najväčšou hodnotou  je právo na život a dôstojnosť. Chceme si týmto spôsobom uctiť obete rasizmu, netolerancie a fanatizmu, aby ľudské práva už nikdy neboli tak nezmyselne porušované a likvidované.

Holokaust

Toto slovo pochádza z gréckeho slova „holo“, čo znamená celý a „kaustos“ – spáliť. Tento výraz sa najužšie spája s úmyselným pokusom vyhladiť židovskú rasu v Európe v rokoch 1941 až 1945. Bol to pravdepodobne najšokujúcejší a najďalekosiahlejší čin tej doby.

Ústredným znakom zvrátenej filozofie nemeckého diktátora Adolfa Hitlera bol údajný boj medzi Nemeckom ako jediným štátom schopným zachrániť európsku civilizáciu a medzinárodným židovským sprisahaním, ktoré vraj rozvrátilo a ovládlo svet. Hitler pochytil tieto názory od populárneho antisemitizmu tých čias, ktorý videl Židov ako parazitických kapitalistov a revolučných boľševikov. Každopádne Hitler chápal Židov ako zlo, nezmieriteľných nepriateľov Nemecka, ktorých treba vyhnať z krajiny.

Hitler prevzal moc v januári 1933 a začal pomalý proces obmedzovania občianskych práv a hospodárskeho postavenia pol milióna Židov v Nemecku. Židia boli v rokoch 1933 – 1934 vyhadzovaní zo štátnych úradov a z mnohých profesií, ich obchody a podniky boli bojkotované. Tisíce z nich utiekli do zahraničia a do roku 1939 ich zostalo v Nemecku menej ako polovica. V septembri 1935 neslávne známe norimberské zákony zbavovali Židov nemeckého občianstva a zakazovali sa manželstvá alebo pohlavné styky medzi nemeckými Židmi a etnickými Nemcami, čiže „Árijcami“.

Konečné riešenie židovskej otázky

Historici uvádzajú dátum rozhodnutia o „konečnom riešení židovskej otázky“ koniec roka 1941. 20. januára 1942 šéf gestapa Reinhard Heydrich zvolal vysokých úradníkov do vily pri jazere Wannsee v Berlíne, aby zaistil ich podporu pre svoje plány. Židia mali byť transportovaní do táborov vo východnej Európe, kde mali pracovať až na smrť alebo mali byť zabití. Zabíjať ich mali v plynových komorách a telá mali odstrániť v obrovských krematóriách samotní Židia. Do táborov smrti v Osvienčime, Belzeci, Chlemne, Majdaneku, Sobibóre a Treblinke potom smerovali nákladné vlaky plné Židov z okupovaných území aj území európskych členov Osi okrem Bulharska, ktorého kráľ odmietol spolupracovať.

Židov zabíjali vo veľkom. K spojencom síce prenikli hlásenia a osvienčimský tábor v auguste 1944 vyfotogra­fovalo americké prieskumné lietadlo, no interpreti fotografií sa viac zaoberali blízkou chemickou továrňou. Až keď Červená armáda v rokoch 1944 – 1945 postupovala smerom na západ, v tábore sa prestalo pracovať a po porážke Nemecka v máji 1945 sa skončil holokaust.

Najviac obetí holokaustu pochádza z radov Židov, ale boli nimi aj príslušníci niektorých slovanských národov a  Rómov. Terčom likvidácie sa stali taktiež žhomosexuáli, Svedkovia Jehovovi, ľudia s telesným či duševným postihnutím a politickí odporcovia nacizmu z radov komunistov, anarchistov a demokratov. Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 až 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Židov.