V roku 2014 si pripomíname nedožitých 70 rokov významného ľudového bábkara Antona Anderleho z Radvane.

Pri tejto príležitosti  ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v spolupráci s mestom Banská Bystrica usporiadajú spomienkové stretnutie spojené s predstavením klasickej ľudovej marionetovej hry Don Šajn v podaní bábkara Ivana Gontka. Dňa 21. 11. 2014 o 15.00 hod do Spoločenskej sály Štátnej vedeckej knižnice pozývame všetkých, ktorí Antona Anderleho poznali, a aj tých ktorí by sa radi o tomto charizmatickom a skvelom človeku chceli dozvedieť niečo viac. V úvode spomienkového stretnutia si krátko zaspomínajú na ľudového bábkara tí, ktorí s ním spolupracovali a sprevádzali ho na cestách a potom už bude priestor na hru ako sme spomínali v úvode.

Pripomeňme si, že Anton Anderle  (20. 11. 1944 Dolná Lehota – 16. 5. 2008 Banská Bystrica) hrával klasické ľudové bábkové divadlo tak, ako ho hrával jeho otec, starý otec a aj jeho stará mama. Práve stará mama Eva Kouřilová (1880 – 1969) začala s tradíciou ľudového kočovného bábkového divadla. Bábkové divadlo jej učarovalo, keď si ju zobral na výchovu známy slovenský bábkar Ján Stražan (1856 – 1939). Pomáhala v domácnosti, opatrovala deti, šila kostýmy a naučila sa hrať bábkové divadlo. V Radvani sa spoznala s budúcim manželom Michalom Václavom Anderlem (1878 – 1935), a od roku 1919 začala najskôr sama hrávať bábkové divadlo, neskôr sa kumštu naučil aj manžel. V rodinnej tradícii pokračovali synovia Bohuslav (1913 – 1976) a Jaroslav (1916 – 1982). Jaroslav bol aj  vynikajúcim rezbárom. Ako dvojica hrávali spolu do roku 1953, potom Jaroslav odišiel z bábkového divadla a na jeho miesto prišiel Bohuslavov syn Anton.

Pomáhal otcovi, nie však dlho, pretože v roku 1955 Bohuslavovi neobnovili licenciu na hranie bábkového divadla. Ľudovému bábkarskému umeniu akoby odzvonilo. Anton vyštudoval Strednú priemyselnú školu vo Zvolene, potom nastúpil do povinnej dvojročnej  vojenskej služby. Od roku 1967 bol zamestnancom Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy v Banskej Bystrici, najskôr ako strojár špecialista a potom vedúci zásobovacieho oddelenia. V roku 1968 sa oženil so Zlaticou Brndiarovou (1947), ktorá netušila, že pochádza z bábkarskej rodiny. Prišiel rok 1970 a s ním  pozvanie Bohuslava Anderleho na účinkovanie na divadelnom festivale Scénická žatva v Martine. Bohuslav spolu s bratom Jaroslavom a synom Antonom predviedli bábkovú hru Falošný gróf Belengardo. Úspech s hrou bol podnetom u Antona na oživenie rodinnej tradície. Okrem hrania tradičného marionetového bábkového divadla zbieral bábky, aj ich reštauroval a vyrezával. Bábky zo svojej zbierky prvýkrát zapožičal v roku 1983 na výstavu do Bratislavy pod názvom: „Dobrý deň, bábka“. V rámci výstavy sa predstavil s hrou  Don Šajn. Prof. Milan Knížák mu pomohol zorganizovať vystúpenie v Ústrednom bábkovom divadle v Prahe v rámci roka Českého divadla (Anderle odohral predstavenie hry Knieža Oldrich, niekedy sa používal aj názov Posvícení v Hudlicích)) a v roku 1984 ďalšie tri predstavenia v Junior klube na Chmelnici (Don Šajn, Belengardo a Knieža Oldrich).

Na podnet Hetty Pa?rlovej z Holandska (teoretička ľudového bábkového divadla) dostal Anton Anderle  pozvanie na festival Puppiennale ’85 v Herzogenburgu. Po veľkom úspechu dostával ďalšie ponuky na účinkovanie na bábkarských festivaloch. Spomenieme festival Internationale Puppentage v Mistelbachu  v roku 1986, festivaly v Pise a Salzburgu (1987), v Mníchove (1988), v Leningrade a vo Viedni (1988, 1990). Vystúpenia boli  spojené aj s výstavami jeho unikátnej zbierky bábok. V roku 1991 odohral v Holandsku počas festivalu UNIMA sedemnásť predstavení, na ktorých ho už sprevádzal muzikant Juraj Hamar. Ďalším muzikantom bol bývalý sólista SĽUKu Ján Palovič (1947), ktorý ho sprevádzal až po posledné vystúpenie. V roku 1996 na festivale Minifest Top ’96 prvý krát uvideli diváci Anderleho Najmenší cirkus na svete. Základom boli marionety z tzv. Šlusnumer-u, čiže z krátkeho komického prídavku na záver každého predstavenia pre „dobrých“ divákov. Najmenší cirkus na svete mal úspech u divákov a tvoril podstatnú časť vystúpení v zahraničí i doma. V dňoch 8. – 10. septembra v roku 1999 zorganizoval Medzinárodný festival a výstavu tradičných ľudových divadiel Radvaň 1999. Za svoje bábkarské umenie bol ocenený viacerými poctami: Rad zlomenej závory (1993), Zlatá marioneta (1996), Najlepšie tradičné bábkové divadlo (2001), Ceny za animáciu a za udržiavanie tradície (2002). Účinkoval niekoľkokrát na festivale Kremnické gagy, kde je od 2009 aj jeho reliéf v Uličke slávnych nosov.  Na počesť Antona Anderleho sa po roku 2008 v dvojročných cykloch koná v Banskej Bystrici Medzinárodný festival tradičného bábkového divadla Anderleho Radvaň.

Anton Anderle dokázal svojím účinkovaním, že ľudové bábkové divadlo je umenie hodné nasledovania. Umenie veľmi staré, krásne. Budeme radi, keď zavítate na spomienkové stretnutie k nedožitej 70-tke Antona Anderleho a vzdáte tak úctu a poctu tomuto umelcovi,  ktorý šíril bábkarské umenie aj za hranicami Slovenska.