Prvého decembra sa v Zichyho paláci v Bratislave odovzdávali Ceny Literárneho fondu v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia. Medzi ocenenými boli aj tvorcovia a tvorkyne z Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici.

Výročnú Cenu za réžiu v oblasti divadla si prevzal režisér a umelecký šéf divadla Marián Pecko za réžiu inscenácie Nostalgia venovanú téme emigrácie a migrácie Slovákov a Sloveniek (autorka: I. Horváthová, scéna: P. Andraško, kostýmy: M. Struhárová, hudba: R. Mankovecký, hrajú: E. Dočolomanská, M. Danadová a. h., M. Ďuriš a. h., M. Mackurová, T. Mischura, Z. Rohoňová a. h., J. Šamaj, M. Šamajová, J. Smutný, A. Sušilová, premiéra: 20.12. 2013, hra vznikla v rámci projektu Ženské úteky).

Prémie za herecké výkony v rovnomennej inscenácii získali herci Juraj Smutný a Tomáš Mischura, herečky Mária Danadová a Mária Šamajová (domáci herci a herečky s prihliadnutím za herecký výkon v inscenácii Ilona, žena Hviezdoslavova).

Režisér Marián Pecko k  inscenácii Nostalgia uvádza:

„Stále je tu niekoľko vĺn odchodov, keď ľudia majú pocit, že sú nútení opustiť svoj domov, svoju krajinu. Nám sa chcelo o týchto ľuďoch rozmýšľať. Ako sa vychýli svet a ich čas, keď sa zmení priestor tým, že odniekiaľ odídu alebo niekam prídu. A premýšľame o tom, prečo to tak je. Najdôležitejšou ľudskou potrebou je sloboda.“

Prečo ľudia opúšťajú svoju krajinu a hľadajú šťastie inde? Slováci a Slovenky v pravidelných intervaloch opúšťali slovenskú zem a snažili sa prežiť v cudzine. Novodobý fenomén odchodov mladých ľudí do cudziny má inú príchuť, ako ten v začiatku 20. storočia, cez druhú svetovú vojnu, po znárodnení v r. 1948, alebo po okupácii Československa Rusmi v r. 1968. Všetkých nás prekvapuje ako často a mnoho ľudí odchádza za prácou, za vzdelaním do cudziny. Prečo?

Fenomén migrácie, vnútornej i fyzickej, sa stal predmetom skúmania a rozhovorov autorky s mnohými mladými ľuďmi, i s ľuďmi strednej generácie. Máme šancu to zastaviť? Vieme zmeniť, čo sa zmeniť na Slovensku má a čo odlíšiť, čo sa zmeniť nedá? Nostalgia je hrou o odchodoch z domu a príchodoch z cudziny naprieč jednou rodinou a jej známymi. Pomedzi to presakujú otázky xenofóbie, strachu z cudzieho, znevýhodnenie preto, lebo patríme do strednej a východnej Európy…

„Počula som jedno prehnané tvrdenie, vraj Slováci a Slovenky o tristo rokov už nebudú existovať, ani ich jazyk. Možno. No, zatiaľ sa pýtajme a hľadajme, kto sme, odkiaľ kráčame a či vieme, kam ideme,”

hovorí riaditeľka BDNR v Banskej Bystrici Iveta  Škripková.

Literárny fond je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, jeho hlavným poslaním je podporovať tvorivú činnosť v oblasti slovesnej, divadla, filmu, rozhlasu, televízie, zábavného umenia s osobitným zreteľom na pôvodnú krásnu literatúru, vedeckú a odbornú literatúru novinárstvo a novinársku fotografiu, prekladateľstvo, divadlo, film, rozhlas, televíziu, videotvorbu a zábavné umenie.