V pondelok 10. 11. 2014 o 13:00 hod. sa v Cikkerovej sieni Radnice na Námestí SNP v Banskej Bystrici uskutoční I. ročník prehliadky víťazov v prednese poézie a prózy, ktorý vznikol spojením myšlienky a tradície súťaží Návraty poézie o cenu Andreja Sládkoviča v Bratislave – Lamači, Sládkovičova lipa v Hrochoti a Sládkovičova Radvaň v Banskej Bystrici.

Záštitu nad prehliadkou držia minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič, primátor mesta Banská Bystrica a herec, scenárista, pedagóg a predstaviteľ umeleckého prednesu Doc. Mgr. Art. Juraj Sarvaš.  Medzi porotcami súťaže sa predstavia herečka Mária Kraľovičová, herečka a producentka Deana Jakubisková, spisovateľka Ivana Havranová, herec a pedagóg František Kovár a šéfredaktorka týždenníka Slovenska Mária Miková.

Pozvanie na prvý ročník Sládkovičovej fontány slávnych Slovákov prijala aj IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, ktorý vás touto formou pozýva prežiť príjemné popoludnie v spoločnosti talentovaných žiakov a študentov, ktorí patria v tejto oblasti medzi tých najlepších na Slovensku.

Andrej Sládkovič

(* 30. marec 1820,Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom),

(vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič) bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič aj gymnázium v Banskej Bystrici aj v Krupine.

Vzdelanie získaval v rokoch 1826 – 1830 v Krupine, Potom  sa zdokonaľoval v maďarčine v Perovčanoch, navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. V rokoch 1840 – 1842 navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave a napokon v rokoch 1843 – 1844 študoval teológiu na univerzite v Halle.

V rokoch 1839 – 1840 vyučoval v dome Pavla Pišla, kde spoznal Marínu Pišlovú, v roku 1838 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie „Slovenského národného divadla“ v Sobotišti. V rokoch 1842 – 1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v Rybároch.

V roku 1847 bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 ho zaistili a vyšetrovali.

Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Radvani. Jeho najznámejšou básňou je Marína.

Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese.