Obec Ľubietová a OZ LIBETHA – Ľubietovský banícky a hutnícky spolok  pod záštitou Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska organizujú v piatok 30. a sobotu 31.mája III. Ľubietovský banícky a hutnícky deň.

V Ľubietovej si už tretí krát pripomenú  staré banícke časy, keď sa tu ťažil najmä meď a po vyčerpaní ložiska aj železné a kobaltovo-niklové rudy.  Objavili tu  unikátny minerál libethenit, ktorý dostal názov podľa náleziska v okolí kedysi kráľovského mesta.

Bohatý program Ľubietovského baníckeho a hutníckeho dňa

V piatok a sobotu 30.-31.mája 2014 sa v Ľubietovej koná III. Ľubietovský banícky a hutnícky deň. Počas piatkového dopoludnia o 10:00 hod. začne konferencia „Banícke a hutnícke tradície Slovenského Stredohoria a Rudohoria. Po jej skončení od 15:00 hod  to bude ukážka originálnej tavby zliatiny v pudlovacej peci, otvorí sa „Náučný banský chodník po medených baniach na Podlipe“ a  mineralogické múzeum „Najkrajšie minerály Ľubietovej“.

V sobotu pokračuje program už od včasného rána. O 7:00 hod. sa bude taviť železná ruda v šachtovej hlinenej peci. Potom nasleduje vystúpenie šermiarsko-divadelnej kumpánie Via Historica O 10:00 je banícka pobožnosť v kaplnke.

Zlatým klincom podujatia bude o 13:00 hod. tradičný historický sprievod obcou za účasti baníckych spolkov a kráľa Jozefa II. Po ňom si návštevníci môžu pozrieť kultúrny program OZ LIBETHA, ZŠ a MŠ Strelníky či FSk Debnár, banícke hry,  tanec malých ľubietovských debnárov a vystúpenie  bubeníkov Tambores. Na záver bude májová veselica.

Súčasťou Ľubietovského dňa baníctva a hutníctva je remeselný jarmok, ukážky tavieb, okrem mineralogickej aj výstava obrazov, ochutnávka tradičných jedál s pripraveným občerstvením. Všetci sú v Ľubietovej vítaní. Pre Bystričanov je to tip na príjemný a užitočný výlet do blízkeho okolia.

História baníctva a hutníctva v Ľubietovej

Mestské výsady udelil Ľubietovej kráľ Ľudovít Veľký roku 1379. Slávu privilegovaného banského kráľovského mesta prinieslo Ľubietovej bohatstvo rúd. V minulosti sa v okolí ťažilo zlato, medené a železné rudy. Najvýznamnejšími medenými rudami ľubietovského revíru boli chalkopirit a tetraedrit. V súčasnosti sa tu v menšej miere nachádzajú druhotné minerály – malachit, azurit, euchroit, olivenit, pseudomalachit a libethenit, ktorého pamätným náleziskom je práve Ľubietová.

Dejiny Ľubietovej sú od najstarších čias nerozlučne späté s dejinami baníctva a hutníctva. Najväčšiu slávu jej v minulosti priniesla ťažba a spracovanie medených rúd. Roku 1433 husiti zaútočili na bohaté banské mestá, aby oslabili moc svojho úhlavného nepriateľa Žigmunda. Pri tejto výprave bola zničená aj Ľubietová a jej baníctvo na 40 rokov takmer zaniklo.

Na prelome 20. a 30-tych rokov 15. storočia celú produkciu ľubietovských baní ovládol Ján Falbrecht. V nasledujúcich rokoch až do roku 1564 sa vo vlastníctve baní striedali ľubietovský a banskobystrickí podnikatelia, potom prebrala správu nad baňami Banská komora. Roku 1610 prebrala bane do vlastných rúk Ľubietová. Nová významná etapa ľubietovského mediarstva sa začína roku 1642, jedine ľubietovská meď po vyčíslení mala takú kvalitu, že sa hodila na výrobu mosadze, ktorá bola výhodnejšia, ako obchod s meďou.

Od roku 170 sa medená ruda ťaží už len sporadicky a posledná zmienka o ťažbe medenej rudy je z roku 1872. Po úpadku mediarstva si mesto našlo čiastočnú náhradu v ťažbe a spracovaní železnej rudy. Železiarstvo ale nikdy nedosiahlo takého rozkvetu ako mediarstvo.
Významným medzníkom vo vývoji ľubietovského železiarstva bol rok 1692, kedy tu bola postavená prvá vysoká pec v Uhorsku. Podľa niektorých archívnych prameňov boli v ľubietovskej maši uliate súčiastky na prvý parný stroj postavený roku 1722 v Novej Bani, ktorý slúžil na čerpanie vody z baní.