Vo štvrtok 20. marca o 17:57 hod. SEČ začína astronomická jar. Aj keď v Banskej Bystrici tohto roku de facto začala už vo februári, tento dátum je oficiálny. Ktože by sa hneval na teplé lúče jarného slnka a svieži jarný vzduch?

Ešte nás čaká prechod zimného na letný čas. To sa udeje v nedeľu 30.marca, kedy si v noci o 2:00 hod. posunieme hodinky na 3:00 hod. No a úplný príchod jari oslávime na Veľkonočné sviatky,  od Veľkého piatku 18.apríla do Veľkonočného pondelka 21.apríla 2014.

Astronomická jar začína jarnou rovnodennosťou (okolo 20. marca na Severnej pologuli a 23. septembra na Južnej pologuli),  končí letným slnovratom (okolo 21. júna na Severnej pologuli a 21. decembra na Južnej pologuli). V meteorológii sa jar podľa konvencie počíta na celé mesiace marec, apríl a máj na Severnej pologuli a september, október a november na Južnej pologuli. Slnko po 20.marci vstupuje do znamenia Barana.

Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe a vďaka sklonu zemskej osi (približne 23,5°) voči rovine obehu Zeme okolo Slnka dochádza k striedaniu ročných období podľa toho, ktorou stranou je zemeguľa naklonená k Slnku. Jarná a jesenná rovnodennosť znamená, že jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín.

Obehnutie Zeme okolo Slnka trvá 365,25 dňa, preto sa astronomické začiatky ročných období z roka na rok posúvajú približne o štvrtinu dňa.

„Aby sme o niekoľko storočí neoslavovali Vianoce počas horúceho leta, zaviedli sa prestupné roky, v ktorých sa vzniknutý rozdiel v dátume vyrovnáva,“

vysvetľuje Zuzana Kaňuchová z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

S príchodom jari sa u našich predkov spájalo niekoľko tradičných zvykov, ktoré sa v niektorých regiónoch zachovali až dodnes. Najznámejšie je symbolické vynášanie Moreny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti, ktorá sa páli a hádže z vysokej skaly alebo mosta do vody. Všeobecne sa slávil príchod teplejšieho obdobia, čas pred poľnými prácami, pripravovali sa tradičné jedlá (kulich, paška, palacinky, tvarované bochníky).

Oslavovalo sa Slnko, kúpalo sa ešte pred jeho východom, robili sa očistné rituály, zapaľovali sa vatry a z kopcov púšťali horiace kolesá. Ohnivý kruh bol pre našich predkov magický, chránil ich pred zlými silami i chorobami. Preto starí Slovania v kruhoch obchádzali obydlia i hospodárske budovy a priestory vydymovali vetvičkami z borievky. Gúľanie farbených vajíčok malo zabezpečiť, aby sa ich plodnosť dostala do zeme a zabezpečila tak dobrú úrodu.

Dnes nie je deň jarnej rovnodennosti pre väčšinu ľudí ničím výnimočným, je obyčajným dňom v týždni. Mali by sme si však uvedomiť, že aj my sme len súčasťou jedinečného ekosystému, ktorý sa vyvinul na našej planéte. Mohli by sme si od našich slovanských predkov vziať príklad a mať k prírode a k jej významným okamihom väčšiu úctu.