V prípade bystrickej krajskej sudkyne Miriam S., ktorú v korupčnej kauze oslobodil Najvyšší súd SR, na podnet generálneho prokurátora podal dovolanie minister spravodlivosti Tomáš Borec. Napadnutému rozsudku vyčíta nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a nezohľadnenie niektorých dôkazov, ktoré mali pre celkové posúdenie veci podstatný význam.

Minister spravodlivosti kontra Najvyšší súd SR

Podľa obžaloby malo dôjsť k úplatkárstvu pri zadávaní objednávok k vykonávaniu rôznych služieb pre bytové domy v Banskej Bystrici, ktorých správcom bol Viktor G., ktorý  v minulosti žil so sudkyňou v spoločnej domácnosti. Najvyšší súd SR 27. marca 2013 vyriekol oslobodzujúci rozsudok nad touto dvojicou obžalovaných, ktorú odsúdil Špecializovaný trestný súd v septembri 2012.

Dôvodom dovolania ministra spravodlivosti je, že Najvyšší súd SR v ním napadnutom rozsudku nevyhodnotil správne zistený skutkový stav a pri svojom rozhodovaní nezohľadnil niektoré dôkazy, hoci mali podstatný význam pre celkové posúdenie veci. Išlo aj o skutočnosti, ktoré do zápisnice o trestnom oznámení uviedol oznamovateľ.

„Podľa nášho názoru sa súdy riadne nevysporiadali s vykonanými dôkazmi,“

uviedlo pre agentúru SITA tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti SR.  Malo ísť o konkrétnu výšku a dôvod úplatkov, s ich následným použitím na zateplenie rodinného domu bystrickej sudkyne. To sa malo riadne preukázať počas vyšetrovania. Viktor G., ktorý si podľa obžaloby pýtal peniaze od zástupcu dodávateľskej stavebnej firmy, spolupracoval s políciou ako agent.

Najvyšší súd SR oslobodil spod obžaloby sudkyňu i agenta

Predseda senátu NS SR  v septembri 2012 skonštatoval, že celé dokazovanie na prvostupňovom súde sa míňalo svojím účinkom a dokazovali sa veci, ktoré sa dokazovať nemuseli: „Iste, bolo potrebné zistiť, ako to bolo s rozhodnutiami vlastníkov bytov, cenovými ponukami a podobne, ale venovať takúto neprimeranú pozornosť týmto otázkam vôbec nebolo potrebné, najmä ak hneď od začiatku bolo jasné, že všetky tieto okolnosti mohli slúžiť len ako podporný dôkaz, lebo jediný hlavný dôkaz bola činnosť agenta.“

Vyjadril sa aj k práci agenta:

„To, že súd prvej stolice dospel k záveru, že agent výrazne prekročil svoje právomoci a teda že všetky ním získané dôkazy nemožno považovať za bernú mincu a sú nelegálne, plne zodpovedá aj záverom odvolacieho súdu. Je smutné, že agent pôsobil tak, ako by nemal. Doslova vytváral podmienky na to, aby došlo k spáchaniu trestnej činnosti. Nie je predsa možné, že štátny úrad bude vyvolávať situáciu, aby došlo k spáchaniu určitého trestného činu.“

Problémom malo byť aj pochybenie Špecializovaného trestného súdu, ktorý vo svojom rozsudku použil ustanovenie Trestného poriadku, ktoré v čase podania obžaloby po 1.januári 2006 už neplatilo.

Podľa obvinenej sudkyne Miriam S. bola celá kauza  politicky a policajne vykonštruovaná,  ako revanš za jej súdne rozhodnutia. Navrhovala, aby orgány stíhali agenta, pretože má na svedomí podvody, ktoré odhalila. Neskôr bola oslobodená spod obžaloby z účasti na prijímaní úplatku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Rovnako súd oslobodil aj Viktora G., lebo výsledky dokazovania pred súdom nevyznievali jednoznačne s rozpormi vo výpovediach.