Šalkovčania sú inak normálni ľudia, ktorí si toho v posledných desaťročiach prežili kadečo. Posledná aktivita časti občanov tejto mestskej časti však vzbudzuje pochybnosti o tom, či sa Šalková nepremenuje na Kocúrkovo.

V Šalkovej žije niečo cez tisícku obyvateľov. Kedysi to bola samostatná obec, ktorá vznikla okolo roku 1310. K Banskej Bystrici sa pričlenila v roku 1971. Blízko bola cementáreň a mesto nad Šalkovou vybudovalo modernú skládku komunálneho odpadu. Na druhom brehu Hrona sa stavia priemyselný park a na prirodzenej hati zasa malá vodná elektráreň.

To sä fakty, ktoré sa najmä v posledných rokoch odrážajú na konaní miestnych obyvateľov. Najskôr to bola petícia Šalkovčanov nespokojných s výstavbou neďalekej skládky a chýbajúcich investícií samosprávy priamo do tejto  časti mesta, ktorá v roku 1996 vyústila do referenda o odčlenení. Banskobystrická samospráva však výsledky referenda neakceptovala, argumentujúc nenaplnením zákonných podmienok na odčlenenie od mesta.

Pred zahájením výstavby malej vodnej elektrárne na Hrone opäť ožili protestné hlasy Šalkovčanov. Nespokojná časť občanov zastúpená bratislavskými právnikmi začala súdne spory, dokonca na Ústavný súd sa dostala žiadosť o posúdenie platnosti referenda o odčlenení.  Všetko toto by sa ešte dalo ako tak pochopiť, ale posledný krok skupiny Šalkovčanov z Ľupčianskej ulice spojený s petíciou za odstránenie čerstvo vysadených javorov tatárskych na mestských pozemkoch sa už dostáva za hranicu zdravého rozumu.

Bez urážky, ale zdôvodnenie petície za odstránenie 80 vzácnych okrasných drevín  „nekoncepčnosťou výsadby stromčekov na Lupčianskej ulici a pozdĺž cintorína, keď výsadba bola realizovaná bez vedomia poslancov a občianskej rady odborom životného prostredia MsÚ za jeden deň s nevhodným umiestnením pred rodinnými  domami,“ by mohlo pokojne ašpirovať na označenie „Šalkovké Kocúrkovo“.

Dokonca bolo počuť aj to, že asi dva vysadené stromčeky majú zasahovať 20 centimetrov do ochranného pásma plynovej prípojky k rodinným domom. To nech posúdia odborníci, ale normálny človek musí nad tým všetkým iba nechápavo krútiť hlavou.

Protestujúci Šalkovčania si asi nevšimli, že výsadba javorov s guľatou korunou a krásnymi tmavočervenými listami sa udiala na pozemkoch, ktoré síce oni pred svojimi rodinnými domami považujú za svoje, ale v skutočnosti sú mestské. O umiestnení stromčekov rozhodovali odborníci na MsÚ a ÚHA v spolupráci so ZAaRESom, ktorí mohli vopred informovať o tom občanov, ale to nič nemení na tom, že to bolo oprávnené a v konečnom dôsledku aj užitočné rozhodnutie.

Čo by za to dali obyvatelia veľkých banskobystrických sídlisk v Sásovej, Radvani či na Fončorde, keby sa pred ich bytovkami zrazu objavili okrasné stromčeky? Obzvlášť keď ich výsadba nie je financovaná z daní občanov, ale zo špeciálneho účtu náhradnej výsadby mesta naplneného investorom malej vodnej elektrárne Šalková. A možno Šalkovčania ešte nevedia, že v tohoročnom rozpočte mesta Banská Bystrica chýba na zeleň zhruba sto tisíc eur oproti minulému roku, takže na nejakú novú výsadbu hoc aj menej vzácnych okrasných drevín, ako sú javory tatárske, môžeme zabudnúť.

Omnoho sympatickejšie vyznela sobotňajšia akcia Šalkovčanov a poslancov v spolupráci s dobrovoľným hasičským zborom, občianskou radou, futbalovým klubom a občianskym združením Šalková  pod názvom „Šalkovská zabíjačka“. Aspoň trochu to odbúralo  nadmieru negatívnej energie, ktorá vyžaruje z niektorých stále sa mračiacich  tvárí Šalkovčanov…