Ľudia ho poznajú ako bývalého rozhlasáka, už 20 rokov vydáva celoslovenský mesačník o cestovnom ruchu  Cestovateľ. Veľa cestuje, teraz sa venuje aj  včeláreniu tvrdiac, že o včelách toho naštudoval oveľa viac, ako v roku 1995 vedel o podnikaní v žurnalistike.

V novembri 2013 ho občania zvolili za poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja, kde sa chce profesionálne venovať najmä rozvoju cestovného ruchu. Pre Život o sebe 63-ročný Ľubo Motyčka povedal: „Asi som sa vývojom stal čudákom, trochu zvláštnym, ale akceptovaným. Aj pri svojich rokoch mám v sebe buričstvo.“ Nás zaujímalo, čo si myslí tento na slovo vzatý  odborník  o cestovnom ruchu v meste Banská Bystrica.

Mesto Banská Bystrica vníma cestovný ruch ako svoju vlajkovú loď. Je naozaj taký významný?

Z hľadiska budúcnosti áno. Z hľadiska súčasnosti ani nie. Prečo? Už samotný cestovný ruch sa stal nepríjemnou, takmer skompromitovanou témou. Pretože sa viac hovorí ako robí a pretože sa problém uchopil z nesprávnej strany. Nemôže stáť všetko len na marketingu. Už som písal o tom, že budova sa stavia od strechy a nie od základov. Z toho nemôže vyrásť poriadna stavba.

 V čom je vlastne cestovný ruch?

Problém je aj v definícii. Už dlhodobo tvrdím, že cestovný ruch sa má prednostne rozvíjať tak, aby z neho mali úžitok domáci, ako aj tí, ktorí sem prídu. No a hlavným hodnotiacim kritériom by mal byť pre mesto príjem v rámci dane z ubytovania a príjem z podielových daní, teda od občanov, ktorých cestovný ruch živí.

A nie kultúra, či iné hodnoty?

Tie sú prostriedkom k tomu, aby mesto viac zarobilo, aby občania viac zarobili. Cestovný ruch nie je z nášho hľadiska dovolenka, ale ekonomika. Ak to nefunguje, celý cestovný ruch je zlý.

Znamená to, že v Banskej Bystrici sa nič pozitívne nedeje?

Omyl. Deje sa aj tu veľa dobrého. Ibaže akosi v inom poradí. Ja napríklad pozitívne hodnotím zrod spoločnosti VISIT BB, ktorá pracuje profesionálne. Môj problém je len v tom, že som aj člen dozornej rady a tá sa má podľa zákona dvakrát ročne stretnúť, aby sme nazreli pod pokrievku hospodárenia, aby sme trebárs mohli VISIT BB brániť aj pred nejakými útokmi. Ako to však môžem robiť, keď sme sa za tri roky stretli asi dvakrát a nevidel som jedinú faktúru, nemám informácie o hospodárení. Pritom by som bol rád, keby VISIT BB pokračoval aj ďalej. Tak ako Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko, ktorá už naplno zaberá a dosahuje v rámci možností slušné výsledky. A v rámci Slovenska máme veľmi kvalitné informačné centrum. To je výborný základ, pretože v cestovnom ruchu sa nemôže robiť len z roka na rok. Tu sa treba pozerať aspoň na desať rokov dopredu.

Tak potom, v čom je problém?

Ryba vždy smrdí od hlavy. Chýba stratégia, koncepcia, chýba ťah na bránku. Je to len také marketingové poskakovanie z témy na tému. Vymyslíme si Grilliádu. Dokonca je aj úspešná. Stali sme sa však mestom grilovania? Spája niekto dlhodobo Banskú Bystricu s touto úpravou jedál? Možno to ešte potrebuje čas, ale aj cieľavedomú prácu. Máme všetky predpoklady stať sa mestom, ktoré navštevujú ľudia hľadajúci poznanie. Najmä rodiny s deťmi a seniori. V tomto smere sa však historický a kultúrny potenciál mesta nevyužíva. Zato občas niekto príde s bublinou. Najskôr to malo byť veľké zábavné centrum, potom tzv. more. Aj snívať je pekné, uznávam.

Ale niekde treba začať…

Vždy však treba začínať od poriadku a atmosféry mesta. Nie je možné, aby 150 metrov od Mestského úradu hnili mŕtvoly v neporiadku. S argumentom, že to nepatrí mestu. Ale, to je v meste. Tak ako rôzne prístupové cesty, ktoré lemuje burina a neporiadok. Nie je to mestské, ale je to v meste. Tu sa začína trvalý úspech. Máme operu, vysokú školu umeleckého zamerania, máme vlastné hudobné telesá, hercov, výtvarníkov. V minimálnej miere ich využívame na vytváranie atmosféry mesta.

To zarobí peniaze?

Ešte nie. To len zvýši autoritu mesta. Dokonca, Banská Bystrica by mala svojim kultúrnym potenciálom robiť akýsi servis pre okolité centrá cestovného ruchu. A tu sa začne zarábať. Lebo, popri návšteve kultúrneho podujatia pribudnú zárobky v obchodoch a reštauráciách. Treba si zadefinovať aj to, čo môže mestu priniesť viac ubytovaných hostí. Výstavy, kongresový turizmus, alebo niečo iné? Neviem všetko. Snaženie sa musí byť výsledkom spoločnej diskusie a spoločného hľadania. Treba tvoriť a ponúkať príťažlivé programy a produkty.

A toto mesto nerobí?

Treba byť dôsledný. Pred pár dňami bol v Bratislave veľtrh Slovakiatour. Banská Bystrica sa prezentovala v stánku VÚC. Najsilnejším návštevným dňom vhodným na propagáciu bola sobota. Vtedy tam však už nikto za mesto nebol…

Kde je teda začiatok?

Niektoré aktivity idú mimo mesta. Poslanec mesta Jakub Gajdošík s partiou urobili perfektný portál o cykloturistických trasách, teraz robia trasy pre bežkárov a turistov. To je súčasť infraštruktúry. Nové je to, že trasy smerujú k penziónom v okolitých horách, k možnostiam využívania služieb. Tak, aby sa tam dalo občerstviť a trebárs opraviť bicykel. A tu je začiatok. Nech aj nekomerčná aktivita niekomu prinesie aspoň malý zárobok. Nezáviďme. Doprajme si úspech. Pribudne pracovných miest, pribudne daní do pokladnice mesta.

Čo by ste teda poradili mestu?

Využívajme, čo tu máme. Učme sa od sveta, ktorý na prvé miesto kladie v mestskom turizme vzhľad, atmosféru, kvalitu a prostredie naplnené pohostinnosťou. Nie je iná cesta, len práca. Zháňanie politických bodov cez jednorazové akcie je potácanie sa na mieste.