Cena mesta Banská Bystrica  sa každoročne udeľuje jednotlivcom a kolektívom s trvalým pobytom v SR  pri významných jubileách alebo výročiach. Tohto roku ju dostanú štyri osobnosti, z toho dve in memoriam.

Laureátov Ceny mesta schvaľuje mestské zastupiteľstvo. Na poslednej mestskej rade pred rokovaním poslancov 11.februára sa z 13 nominácií dostali do konečného výberu štyria jednotlivci: Július Česnak in memoriam (najdlhšie slúžiaci mešťanosta), Darina Turňová in memoriam (zbormajsterka), Michal Koššimon (predseda Slovenskej filatelistickej akadémie) a Hubert Štoksa (riaditeľ Slovenskej leteckej agentúry).

Július ČESNAK, in memoriam (* 26.3.1863 – † 13.4. 1933 Banská Bystrica)

19. mája 1893 bol vo veku 29 rokov jednomyseľne zvolený mestskou radou za mešťanostu Banskej Bystrice. Túto funkciu zastával k spokojnosti obyvateľov mesta  neuveriteľných tridsať rokov (1893 – 1923), počas ktorých sa významnou mierou zaslúžil o rozkvet nášho mesta.

V tomto období sa v Banskej Bystrici vybudoval napr. mestský vodovod a kanalizácia, ďalej sa otvorila  dnešná Skuteckého ulica (Deák Ferencz utca) vrátane budovy Sedrie,  boli vydláždené viaceré významné ulice, vysadené typické mestotvorné nízke guľovité javory.  Vybudovali sa niekoľko kilometrové serpentínky na Urpín, ďalej Hronské nábrežie (tzv.  Garampart), ako aj viaceré vodostreky. Česnak založil v roku 1911 Spolok milovníkov kvetín  „Hortenzia“.

Stál pri zrode viacerých škôl v meste. Pričinil o vznik mestského múzea. V hospodárskej  oblasti venoval pozornosť reorganizácii mestského lesného hospodárstva a postaveniu mestskej hydroelektrárne, ktorá umožnila  osvetlenie ulíc a domácností, ale aj modernizáciu a rozvoj mestských podnikov. Dopomohol k vybudovaniu železnice do Harmaneckej papierne. Podporoval rozvoj zdravotníctva a sociálnych služieb, vrátane starostlivosti o mestských žobrákov, správu chudobinca, vývarovne a verejných kúpeľov pre nižšiu vrstvu.

Zomrel vo veku 71 rokov a je pochovaný v rodinnej hrobke na banskobystrickom evanjelickom cintoríne. Banská Bystrica bola v čase meštanostovania Júliusa Česnaka povestná v celej krajine svojou čistotou a krásou, označovali ju ako „Perla Slovenska“.

Darina TURŇOVÁ  (rod. Surová) in memoriam  (* 24. 4.1946 – † 31.3. 2013)

Významná slovenská zbormajsterka.V roku 1966 absolvovala štúdium klavírnej hry na Konzervatóriu v Bratislave a v roku 1980 štúdium zborového dirigovania na VŠMU v Bratislave. Patrila k popredným osobnostiam areprezentantom Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde pôsobila od roku 1965 najskôr ako korepetítorka a od roku 1980 ako hlavná zbormajsterka.

Darina Turňová absolvovala mnohé koncerty, nahrávky v rozhlase a v televízii i zahraničné zájazdy so sólistami Štátnej opery. Naštudovala operné party v operách Madame Butterfly, Trubadúr, Maškarný ples, La Traviata a iné. V spevohernom repertoári to boli Gróf z Luxemburgu, Nebo na zemi či My Fair Lady. Venovala sa aj pedagogickej činnosti na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (1991-1997), Akadémii umení (od roku 1997) a Konzervatóriu J. L. Bellu.

Hubert ŠTOKSA

Cena mesta mu je je navrhovaná za vynikajúcu organizáciu Medzinárodných leteckých dní SIAF na letisku Sliač, ktoré každoročne navštívi vyše 100.000 návštevníkov z domova i zo zahraničia. Medzinárodné letecké dni sú svojim rozsahom najväčším podujatím v celom našom regióne, vďaka čomu sa Banská Bystrica úspešne propaguje v zahraničí. V neposlednom rade má toto podujatie veľmi priaznivý ekonomický vplyv na región i naše mesto a to najmä v oblasti služieb cestovného ruchu.

Michal KIŠŠIMON

Narodil vo Veľkom Krtíši. Je to človek vysokých morálnych a odborných kvalít, ktoré pravidelne preukazuje pri popularizácii a záchrane pamiatok, ich odbornom, vedeckom a historickom spracovaní a sprístupňovaní širokej verejnosti. Je zakladajúci člen a dlhoročný predseda Slovenskej filatelistickej akadémie (SFA). Počas jeho predsedníctva organizácia vydala desiatky odborných kníh a článkov. Zároveň on sám je autorom mnohých odborných filatelistických publikácií.

Okrem vedeckej filatelistickej činnosti sa aktívne angažuje v regionálnych dejinách, kde spracoval históriu Harmaneckých papierní. Je členom redakčnej rady Bystrického Permonu, pravidelne publikuje o zaujímavostiach z bežného bystrického života a zašlej sláve spolkovej činnosti v našom meste. Zorganizoval a spolupracoval na mnohých výstavách venovaných napríklad menovej reforme v roku 1953 alebo vývoju finančníctva na našom území.