13.-16. februára 2014 sa budú konať preteky psích záprahov na stredné a dlhé trate – Majstrovstvá Európy FISTC MD/LT Banská Bystrica-Králiky. O severských psoch v záprahoch a umení mašéra (psovoda, angl. mushera) sme sa porozprávali s predsedom organizačného výboru  pretekov Branislavom Slaným.

Aký má byť podľa vás prirodzený  vzťah človeka k psovi?

Páči sa mi jeden múdry citát z Aljašky, voľne povedané: „Pes nikdy nerobí chybu, tú robí človek, keď chce od psa niečo, čo ho nenaučil alebo keď očakáva od psa, že sa bude správať ako človek“. Pes cíti, rozhoduje sa a správa sa ako pes. Prirodzené je, že „pes-gaučák“, na rozdiel od severského psa, nebude mať chuť pracovať v psom záprahu. Ale aj severan (jeden-dvaja z desiatich! môže byť „gaučákom“. Budem ho mať preto o to menej rád? Nie. Nepôjde do šnúr, ale na gauč a zostane pánovi na maznanie.  Jednoducho mali by sme psov rešpektovať.

Ako ste sa dostali k psím záprahom?

Prvého malamuta, malé dvojmesačné šteňa, som uvidel ešte ako vysokoškolák medzi dvomi blokmi na internátoch na Hlinách. Bol február, čerstvo nasnežené a tá čiernobiela guľa sa prevalila školským dvorom ako lavína. A nielen dvorom, ale aj mojim životom. Za pár dní som si ju už niesol pyšne domov a ako bežkár odchovaný stráňami pod Suchým vrchom nad Fončordou, začal som snívať svoj sen o saniach, postrojoch, šnúrach a hlavne svorke psov.

Čo pre vás znamenali psy a preteky?

Prvý pes, Ašon, potom aj tie ostatné, ktoré prišli po ňom, priniesli do môjho života novú stopu. Spoznal som nových priateľov, nové miesta, spoznal som, čo je zima a mráz. Spoznal som, čo je siahnuť si na dno svojich síl, čo to je, keď sa človek musí spoľahnúť len na seba a na svojich psov. Spoločné chvíle s priateľmi a psami dali dokopy zdatný organizátorsky tím ľudí. Po pár akciách, ktoré sme pripravili v rámci kalendára pretekov Slovenského zväzu psích záprahov, sme naše skúsenosti zúročili pri príprave Majstrovstiev Európy FISTC na dlhé a stredné trate v roku 2006 na Krahuliach.

Vieme, že ste nielen organizátorom pretekov psích záprahov, ale máte za sebou aj viacero úspechov ako mašér.

Darilo sa mi aj osobne a z dvoch Majstrovstiev Európy sme si priniesli dve medaile – najskôr v roku 2004 z českých Orlických hôr striebornú a o tri roky neskôr, v roku 2007 z talianskeho Pian Cansiglia, zlatú. Ale život so psami nebol len o lesku medailí a pohárov. Psia duša prinúti tú ľudskú klásť si otázky a aj si na ne odpovedať. Hľadať šťastie v spoločnom úsilí, vzájomnej pomoci, tešiť sa zo spoločných úspechov a poučiť sa z utŕžených prehier.

Ako sa dá vychovať dobrý pretekársky pes v záprahu?

Zásadný rozdiel je v tom, či máte jedného alebo viacerých psov. Pri viacerých musíte  akceptovať pravidlá žitia svorky. Keď  človek ako mašér  trénuje  a vedie  psov k nejakým výkonom, musí  poznať ich povahy a na základe toho  vedieť poskladať  tím. Z bojazlivého psa sa nedá  urobiť ten prvý odvážny vodca záprahu, ktorý bude ostatných viesť. Môže byť dajme tomu aj rýchly a mašéra to zvádza postaviť ho dopredu. Musí ale rátať s tým, že pri kolíznych situáciách na trati alebo nepredpokladaných problémoch, sa nebude môcť na neho spoľahnúť a situáciu bude musieť riešiť sám. Všetky psi sa dajú sa natrénovať do výkonu a sily, na to sú tréningové plány, skúsenosti. Ale preniknúť do psej duše a spoznať ju, to je väčšie umenie.

Čo musí mašér urobiť, aby zo svojich psov poskladal dobrý tím?

Keď som sa stal v roku 2007 majstrom Európy, na jeseň sme nabehali 800 km na kolesách. Zapisoval som výkony, sledoval tréningový plán a  skladal tím. Vo všeobecnosti platí, že tí najinteligentnejší a najviac ovládateľní psi sú vpredu ako lídri a tí menej inteligentní, ale silnejší ťahači sú vzadu. Keď sa napríklad zmení poradie v lajnách, aj to môže rôzne motivovať psov a znižovať alebo zvyšovať ich výkon.  

Asi treba rešpektovať danosti každého psa…

Mal som napríklad fenu, ktorá keď bola na úrovni iného psa,  mala natiahnutú ťažnú šnúru len tak naoko a ulievala sa. Tak som ju musel premiestniť v záprahu a pri inom psovi už bežala naplno. Vodcom svorky je alfa samec, ktorý má prirodzenú autoritu. Stačí jeho jeden pohľad a je poriadok. Napríklad keď som sa maznal s ostatnými psami a prišiel vodca svorky, všetci odišli a uvoľnili mu miesto. Druhý beta pes nemal nikdy tendenciu ho preskočiť a vo svorke bol kľud. Najhoršie je však hlavne pred  pretekmi háravá fena, vtedy neplatia žiadne pravidlá (smiech).

Čo musí ovládať dobrý mašér?

Mašérstvo je o tom,  že jednak treba tých psov vytrénovať do fyzickej kondície, čo je svojím spôsobom jednoduchšie, lebo pes má prirodzenú povahu ťahať niečo. Zložitejšie  je vycvičiť  predných psov, ktorí musia riešiť aktuálnu situáciu  a vedieť prekonávať prekážky na trati. No a potom treba správne poskladať tím podľa pováh jednotlivých psov, čo je vlastne analógia so športovými kolektívmi.

Ako vyzerá taký rok mašéra a jeho psov

Mašér žije so svojimi psami celý rok, nielen počas pretekov. Keďže ide o severské psi, ktoré pracovali na Aljaške v mrazoch, majú hustú srsť, na jar idú samé do kľudu a leto preležia, ale ako náhle zacítia jeseň  s chladnými ránami, ožívajú a pohyb im robí radosť. Na jeseň sa trénuje tri až štyrikrát do týždňa, v zime je to 5-10 pretekov cez víkendy. Taký je život so severskými psami. Volanie diaľav, rešpekt pred prírodou a láska k nemým tváram, ktoré ju dokážu človeku mnohonásobne vrátiť.