Banskobystrická mestská aj krajská samospráva začali Nový rok 2014 s rozpočtovým provizóriom. Primátorovi Petrovi Gogolovi sa to počas 4-ročného funkčného obdobia stalo už tretí krát, novému županovi Marianovi Kotlebovi hneď na úvod jeho pôsobenia v čele BBSK.

Kým banskobystrický primátor v decembri minulého roka ani len nepredložil poslancom mestského zastupiteľstva návrh rozpočtu mesta na tento rok, novozvolený župan ho mal kompletne pripravený od svojho predchodcu. Napriek žiadosti poslancov najsilnejšieho poslaneckého klubu SMER-SD v zastupiteľstve BBSK ho však nepredložil. Plánuje tak urobiť až na februárovom zasadnutí krajského parlamentu.

„Na príprave rozpočtu intenzívne pracujeme. Bude sa v niektorých veciach líšiť od rozpočtu, ktorý predložilo bývalé vedenie kraja. Predpokladám, že k jeho predloženiu dôjde už pri najbližšom zasadnutí zastupiteľstva,“ povedal župan Marian Kotleba minulý týždeň v Jelšave. Medzitým stihol zastaviť stavebne aj rozpočtovo pripravenú prvú časť výstavby cyklotrasy Banská Bystrica-Sliač-Zvolen, ohrozené je aj čerpanie eurofondov. Rozpočet BBSK tvoria príjmy a výdavky na úrovni viac ako 146 miliónov eur

„Je to neštandardná situácia. Keď sme sústredili všetky podklady pre rozpočet, dostali sme sa do veľkého nesúladu medzi príjmovými a výdavkovými položkami až do hodnoty 2 mil. eur. Pre mesto to však nie je žiadna tragédia, keďže všetky vitálne funkcie mesta ostanú zachované a dopad na obyvateľov nebude žiadny,“ uviedol začiatkom januára primátor Peter Gogola. Návrhom rozpočtu mesta by sa mala zaoberať finančná komisia 27.januára a mestské zastupiteľstvo 11.februára. Vlaňajší rozpočet mesta Banská Bystrica tvorili celkové príjmy a výdavky vo výške takmer 48 miliónov eur.

Čo vlastne znamená rozpočtové provizórium z ekonomického hľadiska a pre občanov? Podľa odborníkov je neštandardným, krajným a náhradným mechanizmom rozpočtového procesu v čase, keď mesto či kraj nemá do 31.decembra predošlého roka schválený riadny rozpočet na nový hospodársky rok. Rozpočet samospráv je najdôležitejším dokumentom schvaľovaným zastupiteľstvom (zákon roka), ktorý limituje život a rozvoj mesta či kraja v  nasledovnom roku. Jeho schválenie je pre funkčnosť samosprávy kľúčovou otázkou.

Počas rozpočtového provizória má samospráva zákonom o rozpočtových pravidlách  limitovanú výšku mesačných výdavkov  na 1/12 celkových výdavkov predchádzajúceho roka.  Takýto režim umožňuje mestu či kraju zabezpečiť v obmedzenom rozsahu len bežné výdavky na chod úradu, rozpočtových a príspevkových organizácií. Kapitálové výdavky, investície do rekonštrukcií a zveľaďovania verejného majetku, ako aj prípadne plánované navýšenie bežných výdavkov samosprávy na zlepšenie chodu organizácií, sa nerealizujú.

V provizóriu nemôže samospráva začínať nové investičné akcie ani čerpať na ne eurofondy. Inými slovami občania môžu počas rozpočtového provizória mesta či kraja  zabudnúť nielen na malé investičné akcie vo svojich volebných obvodoch, ale aj na nové rekonštrukcie ciest, škôl, športových a kultúrnych zariadení.

Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov. Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas provizória sa zúčtujú s rozpočtom mesta a kraja po jeho schválení v danom roku.

Ak si niektorí primátori a župani myslia, že rozpočtové provizórium je OK, tak myslia iba na udržanie chodu samosprávy, ale v žiadnom prípade nie na rozvoj svojho mesta či kraja…