Na Slovensku sa zásada „trikrát a dosť“ uplatňuje len v trestnom práve. Keby tento princíp platil aj pre samosprávy napríklad pri predkladaní rozpočtu mesta na ďalší rok, tak by primátor, ktorý počas štvorročného volebného obdobia trikrát nepredloží včas návrh rozpočtu mesta a svojou nečinnosťou privodí občanom rozpočtové provizórium, mal skončiť.

Presne to sa 10.decembra 2013 stalo banskobystrickému primátorovi Petrovi Gogolovi a nič. Ťažko by ste hľadali podobný prípad nielen na úrovni primátorov krajských miest, aby sa štatutár tretíkrát a dokonca pred volebným rokom ani len nepokúsil predložiť poslancom aspoň zásady či priority základného ekonomického zákona samosprávy.

Ústavný súd SR k uplatňovaniu zásady „trikrát a dosť“ v slovenskom právnom systéme uviedol: „Zákonodarca zakotvením tzv. zásady trikrát a dosť sledoval legitímny cieľ, ochranu spoločnosti pred závažnou trestnou činnosťou recidivistov, u ktorých v poradí tretie spáchanie trestného činu preukazuje ľahostajnosť k hodnotovému systému spoločnosti, čo odôvodňuje prísnejšiu represiu pre dosiahnutie účelu trestu.“ Škoda, že také niečo v súvislosti s rozpočtom neplatí aj v Zákone o obecnom zriadení pri povinnosti štatutára predložiť zastupiteľstvu pred začiatkom nového hospodárskeho roka na schválenie návrh vyrovnaného rozpočtu mesta.

Je tragikomické počúvať vysvetlenie tejto trestuhodnej nezodpovednosti priamo z úst primátora Banskej Bystrice: „Je to neštandardná situácia. Keď sme sústredili všetky podklady pre rozpočet, dostali sme sa do veľkého nesúladu medzi príjmovými a výdavkovými položkami až do hodnoty dvoch miliónov eur. Pre mesto to však nie je žiadna tragédia, keďže všetky vitálne funkcie mesta ostanú zachované a dopad na obyvateľov nebude žiadny.“

Akože žiadny, keď po Novom roku môže mesto počas provizória čerpať rozpočtové  náklady len do výšky 1/12 bežných výdavkov z minulého roka bez akýchkoľvek investícií do rozvoja? Ak myslel primátor na to, že po osekaní všetkých nepovinných nákladových položiek  beztak nezostane nič na nové investície pre jednotlivé volebné obvody, tak potom naozaj to z jeho uhla pohľadu žiadna tragédia nie je…

A primátor má hneď poruke aj odôvodnenie: „Kolektívna zmluva, na základe ktorej sa zvyšujú platy vo verejnej správe o 16 eur, čo mestu zvyšuje výdavky takmer o štvrť milióna eur a to, že vláda rozhodla zvýšiť o päť percent platy pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom, čo je opäť ďalších takmer štvrť milióna eur. Poklesol nám napríklad výrazne podiel výberu dane za hracie automaty.“ Ale kde je ďalších chýbajúcich viac ako milióna eur na zaplátanie celej diery? Ako to dokážu vyriešiť ostatní primátori krajských či okresných miest na Slovensku, pre ktoré platia rovnaké pravidlá hry?

Otázka by mohla znieť, prečo primátor so svojím tímom nedotiahol školskú reformu v základnom školstve, prečo po niekoľkých zmenách organizačnej štruktúry pracuje na mestskom úrade viac úradníkov, ako pred jeho nástupom do funkcie, prečo mesto doslova premrhalo možnosť čerpania eurofondov schválených ešte za jeho predchodcu, prečo do mesta neprichádza žiadny strategický investor? Ale to by sme hádzali hrach na stenu.

Primátor Peter Gogola má po troch rokoch ďalšie „eso“ v rukáve: „My sa vyrovnávame s dlžobami, ktoré sú na stole ešte z predchádzajúcich období, napr. nesplatené výkony vo verejnom záujme, ktoré má mesto voči dopravnému podniku od roku 2007.“

Tu mu prichádza na pomoc Pavol Katreniak, predseda poslaneckého klubu BBA: „Ja som pánu primátorovi hovoril, keď preberal žezlo, aby urobil poriadnu inventúru a  poriadne si pozrel, aké má mesto záväzky a dlhy, aká je situácia. Z minulosti mnohé dlhy tlačíme do budúcnosti a takto to vyzerá, že napokon sa dostaneme do takéhoto sklzu. Radšej poriadny rozpočet a neskôr, ako rozpočet, ktorý bude nanič, bude to len zdrap papiera, ktorý budeme niekoľkokrát meniť, ako sa to dialo aj v minulosti.“

Pre predsedu finančnej komisie Tomáša Novanského, na rozdiel od primátora, sú priority najsilnejšieho poslaneckého klubu SMER-SD v rozpočte 2014 jasné: „Každý primátor predsa musí dostatočne včas počítať s tým, že prijaté rozhodnutia na štátnej  úrovni týkajúce sa samosprávy zapracuje do východísk k novému rozpočtu a na svojom úrade prijme potrebné opatrenia. Našou podmienkou je, že v žiadnom prípade návrh rozpočtu a škrtov v ňom sa nemôže dotknúť kvality života občanov. To znamená zimná údržba, oprava výtlkov, svietenie a všetky ostatné služby, ktoré mesto zabezpečuje, zostanú nedotknuté!“

Primátor síce na poslednom tohoročnom zastupiteľstve v utorok sľúbil poslancom, že hneď zajtra začne s nimi postupne riešiť rozpočtový rébus  a rozprávať sa s nimi o prioritách, vrátane hľadania odvahy na nevyhnutné výdavkové škrty. V stredu sa nič neudialo. Investície do rozvoja mesta a dotácie pre občianske združenia už padli na „oltár vlasti“, ale ani zďaleka to nestačí. Počkáme azda do jari, lebo pravdupovediac jediný, komu rozpočtové provizórium v roku 2014 vyhovuje, je  paradoxne primátor mesta…