Toto pravidlo platí v demokratických krajinách bezo zvyšku, aj keď tí „šikovní“ politici k tomu potichu dodávajú, že „nie celú“. Čo by si však žiadny z nich nemal dovoliť, je nehovoriť pravdu na verejnosti, lebo stratí na svojej dôveryhodnosti.

Minulotýždňový predvolebný duel dvoch najvážnejších kandidátov na banskobystrického županavýrazne poznačilo nehovorenie pravdy jedného z politikov, ktorý sa nechal prichytiť „na hruškách“, lebo mu pripravili neoverené informácie…

Ľudovít Kaník je nepochybne schopný rétor a na verejnosti či v médiách dokáže vystupovať o niečo sebavedomejšie, ako Vladimír Maňka, ale v ich spoločnom dueli to neplatilo. Už samotný fakt, že vyzývateľom na osobný súboj bol úradujúci župan a nie jeho protikandidát dával tušiť, kto môže útočiť a kto sa skôr brániť.

Vladimír Maňka využil vylosované právo prvého slova a do svojho súpera sa v názorovom ringu pustil u neho nevídaným spôsobom. Svojho oponenta  obvinil zo šírenia demagógie o samosprávnom kraji a znevažovania štvorročnej práce župana, jeho spolupracovníkov a poslancov, ale aj hlásania prázdnych predvolebných sľubov, ktoré z titulu kompetencií samosprávnych krajov nedokáže žiadny župan splniť.

Zo strany Ľudovíta Kaníka zazneli argumenty o tom, že župa sa z Bruselu riadiť nedá, že iba aktívny župan a nie byrokrat môže ovplyvniť znižovanie nezamestnanosti a prílev investorov, že po 12-ročnej vláde ľavice dokáže vniesť do hospodárenia kraja zmenu a lepší život pre ľudí. Prezentoval to na vysokej nezamestnanosti, zlom hospodárení, zlých cestách či slabej podpore cestovného ruchu v kraji.

Narazil však na pripraveného župana, ktorý si svoju prácu vykonáva poctivo, o čom hovoria dosiahnuté ekonomické výsledkyza posledné štyri roky, keď so svojím tímom dokázal vytiahnuť župu z veľkého zadlženia a naštartovať jej rozvoj, ktorý by chcel zabezpečiť aj počas nasledujúcich štyroch rokov. Maňka na konkrétnych číslach dokazoval, že náš kraj je najmenej zadlžený, že najväčšie investície išli do okresu Banská Bystrica a nie do Zvolena,  že vyhraté miliónové súdne spory po jeho predchodcoch zlepšia finančné zdravie župy.

V priebehu diskusie sa ukázalo, že Maňkova taktika „najlepšia obrana je útok“ napokon slávila úspech. Obzvlášť keďsvojho súpera vyprovokoval k zle pripraveným osobným protiútokom.Kľúčovým pre celý duel boli tri Kaníkove„výstrely“mimo terč. To by sa tak skúsenému politikovi stávať nemalo, tobôž nie v priamom prenose. Obviniť župana  zo zamestnávania švagrinej a potom si nespomenúť na jej meno alebo z predaja pozemkov pod domami sociálnych služieb, čo sa v sále vyvrátilo priamo z hľadiska, je silná káva.

Vrcholom bola vzájomná konfrontácia, kto z diskutérov pred vyše 10 rokmi  predkladal do NR SR  zákon o Banskej Štiavnici. Maňkovotvorený telefonát primátorke mesta potvrdil, že to bol on a nie jeho súper, ktorý sa k tomu hlásil. Po takýchto zjavných fauloch býva zvykom, že v športovom zápase nasleduje červená karta alebo do ringu letí uterák. V slovenskej politike však platia iné pravidlá fair playv štýle „nevadí, ideme ďalej“…

Súdiac podľa diskusných reakcií fan klubov oboch aktérov duelu na sociálnych sieťach i na našom portáli vidno, že práve táto epizóda zohrala hlavnú úlohu v nazeraní na to, kto bol lepší. Jedni poukazujú práve na faux paux jedného z kandidátov, druhí bránia prešľapy svojho favorita poukazovaním na chyby súpera. O všetkom však rozhodnú voliči vo voľbách 9.novembra resp. v druhom kole volieb župana o dva týždne neskôr.