V Banskej Bystrici sa zrazu hovorí o zániku vyše 50-ročnej značky PKO, príspevkovej organizácie mesta transformujúcej sa pod krídla mestského úradu. Časť kultúrnej a umeleckej obce od júna bojuje za záchranu PKO, volajúc po koncepcii kultúry v meste.

Primátor Peter Gogola, ktorý v júni nepodpísal uznesenie mestského zastupiteľstva o transformácii PKO aj na popud jeho „záchrancov“, dnes hovorí: „Zistil som, že neexistuje univerzálny model, ktorý by potvrdil, že na organizovanie a financovanie kultúry je lepšia príspevková organizácia alebo manažovanie z mestského úradu. Skôr je to o tom, akí ľudia riadia kultúru.“ 

Teraz bude opäť na ňom, či sa stotožní s potvrdeným názorom poslancov na základe ekonomickej analýzy svojho úradu alebo vypočuje časť umelcov a kultúrnych pracovníkov, ktorí neváhali zbierať hlasy ľudí pod petíciu za zachovanie príspevkovej organizácie PKO i na koncerte Nedvědovcov…

Na druhej strane existuje v meste pod Urpínom veľká skupina nezávislých umelcov, pre ktorých je tento problém iba zástupný. PKO by podľa nich mohla byť pokojne mestská umelecká agentúra koordinujúca kultúrne aktivity v Banskej Bystrici. Dôležité je transparentné financovanie  kultúry a umenia v meste, napríklad formou grantov na konkrétne projekty, o čom by mala byť aj koncepcia mestskej kultúry.

Je zaujímavé, že tento strategický dokument nemá krajské mesto vypracovaný ani po troch rokoch od nástupu primátora, ktorý ako bubeník rockovej kapely má ku kultúre omnoho bližšie, ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov. Pritom na koncepcii kultúry pracujú aj tí, čo dnes „zachraňujú“ PKO. Keď to bude pokračovať takýmto slimačím tempom, môžeme sa dočkať novej bystrickej verzie Beckettovej drámy „Čakanie na Godota“.

Je známe, že koncepciu kultúry mesta po diskusii s umelcami v podstate pripravil ešte bývalý riaditeľ PKO, len ju bolo treba dopracovať. S jeho odchodom však išiel „k ľadu“ aj pripravený materiál. Aby sme sa raz nedočkali toho, že z koncepcie sa stane antikoncepcia…

Mimochodom kde boli „záchrancovia“ PKO v čase, keď sa mesto snažilo od odborov odkúpiť Dom kultúry, ale vyfúkol mu ho miestny podnikateľ? Prečo dnes niektorí hovoria s dešpektom o bývalom riaditeľovi PKO, ktorý mal podľa nich zadlžiť túto organizáciu v čase, keď bojoval o jej prežitie novými koncepčnými nápadmi i redukovaním počtu pracovníkov, pričom z kultúrnych stánkov sa podarilo zachrániť pre mesto aspoň Robotnícky dom?

Dnes PKO už nevlastní prakticky nič a až na malé výnimky sa z nej de facto stáva mestská agentúra kultúry. Ako môže takto decimovaná organizácia, bez dostatku financií na kultúru, v čase prijímania úsporných rozpočtov samospráv, zásadnejšie ovplyvňovať kultúrne dianie v meste? Nehovoriac o tom, že dať dokopy tak výrazné individuality, akými sú umelci, je priam sizyfovská úloha, za čo sa PKO treba poďakovať.

Azda by bolo načim opýtať sa niektorých zo súčasných „záchrancov“ PKO, ktorí boli pri príprave projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013, prečo bola Banská Bystrica neúspešná a dostali to Košice, ktoré môžu čerpať milióny eur na kultúru z EÚ? To len aby sme nezabudli, v akom ekonomickom časopriestore sa nachádzame v septembri 2013….