Súčasné nadpriemerné teploty prinášajú okrem iných aj zvýšené riziko niektorých alimentárnych nástrah, číhajúcich na človeka zo strany zvierat. Ide o zoonózy (choroby zvierat prenosné prirodzenou cestou na človeka), ktoré  predstavujú riziko aj pre našu populáciu.

Preto je dobré, aby občania mali o týchto chorobách dostatočné informácie a poznali riziká ich výskytu, ako aj spôsoby prevencie, skorej diagnostiky a liečby. „Zoonózy sú nákazy, ktoré súvisia so životom človeka a zvierat, prenášajú sa zo zvieraťa na človeka. Rokmi výskyt niektorých z nich mierne klesá, lebo sa zlepšujú podmienky chovu zvierat. Dnes je v tomto smere situácia omnoho lepšia, ako pred 30-40 rokmi. Zoonózy reprezentuje široká škála chorôb, ktoré sa prenášajú rôznym spôsobom a pri prenose sa uplatňujú rôzne  zvieratá a výrobky z nich,“ hovorí  MUDr. Mária Avdičová z RÚVZ Banská Bystrica.

Najčastejšou zoonózou u nás je salomonelóza, ktorej výskyt od 1998 systematiky klesá. Napriek tomu zostáva nákazou s najvyššou chorobnosťou (v roku 2012 to bolo vyše 4900 prípadov t.j 92 na 100 tisíc obyvateľov). Mení sa však charakter epidémií. Tie klesajú v zariadeniach spoločného stravovania a naopak, pribúdajú menšie a rodinné epidémie, ktorých spoločným menovateľom je podceňovanie tepelnej úpravy jedál, pripravovaných z vajec, alebo z hydiny.

Traduje sa totiž nesprávny názor, že domáce vajcia nemôžu byť kontaminované salmonelou. Tie však žijú tiež v prostredí, ktoré naň pôsobí. Môžu prísť do  kontaktu s hlodavcami či výlučkami vtákov, čo sú rezervoáre salmonelózy v prírode a tak sa dostávajú do domácich chovov. Z epidémií v posledných rokoch dominujú práve takéto epidémie, kde sa z domácich surových vajec pripravujú majonézy na šalát alebo sa pridávajú do krémov či cesta.

Druhou významnou zoonózou v SR je kampylobakterióza,  ktorá sa prenáša podobne, ako salmonelóza. Faktorom prenosu je najmä hydina a výrobky z ovčieho nepasterizovaného mlieka. Na rozdiel od salmonelózy výskyt tohto ochorenia je na výraznom vzostupe. Vlani chorobnosť  oproti 5-ročnému priemeru stúpla o 24 %. Dlhodobo je toto ochorenie vďaka rozšírenému ovčiarstvu problémom Liptova.

Podľa MUDr. Avdičovej evidujeme v SR aj ďalšie zoonózy, ktoré sa u nás vyskytujú v súčasnosti ojedinele. Napríklad tularémia (zajačia nemoc) sa opakovane vyskytuje najviac v Nitrianskom kraji. „Kým v minulosti to bola choroba profesionálnych poľnohospodárov, v súčasnosti ju zaznamenávame u drobnochovateľoz kontaminovaných zvierat. Podobne  sa prenáša aj leptospiróza, ktorá  dnes už nemá taký endemický charakter,“ konštatuje MUDr. Avdičová.

Ďalej je to trichinelóza, ktorá má dlhodobo charakter ojedinelých prípadov a epidémií.  Najväčšia bola zaznamenaná v roku 1998 v okrese Brezno, kde po konzumácii klobás z bravčového a psieho mäsa ochorelo 316 ľudí.

Veľmi závažnou zoonózou je besnota, ktorá sa u nás naposledy vyskytla v r. 1990. „Treba o nej hovoriť. Na Slovensku sa podarilo vďaka orálnej vakcinácii líšok obmedziť cirkuláciu vírusu u rezervoárových zvierat. Robí sa trvalý prieskum, uhynuté zvieratá sa vyšetrujú na besnotu a za posledných 7 rokov nebol zaznamenaný väčší výskyt u voľne žijúcich, ani u domácich zvierat. Priemer chorobnosti za ostatných päť rokov je  takmer 17 prípadov na 100 tisíc obyvateľov,“ dodáva MUDr. Avdičová