Počas uplynulého týždňa  sa situácia oproti predchádzajúcemu oveľa nezmenila. Na väčšine územia dominoval peľ tráv a slabo alergizujúci peľ ihličnanov z čeľade borovicovité, ktorého denné koncentrácie v ovzduší výrazne poklesli. Aj celkovo došlo najmä vplyvom zrážkovej činnosti k poklesu denných koncentrácií peľu  v ovzduší na celom území Slovenska.

„Najvyššie koncentrácie sme zaznamenali u peľu tráv z čeľade lipnicovitých, no nie  v takom množstve aby výrazne sťažili zdravie alerikov.  Najviac peľu tráv v ovzduší zachytili monitorovacie stanice najmä na strednom Slovensku a v Bratislave. Ostatné monitorovacie stanice udávali len nižšie až stredné koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovité. V ovzduší sa ešte sporadicky  vyskytoval peľ  jaseňa, buka a duba, ktorých peľová sezóna už definitívne skončila. Peľ ihličnanov  klesol už aj v Banskej Bystrici  a Žiline. V ovzduší sa ešte vyskytoval   peľ pŕhľavovitých rastíl, platanu, agátu, bazy, lipy, ružovitých, skorocelu,  štiavu i rastlín z čeľade mrkvovitých a mrlíkovitých. Zvýšili sa denné koncentrácie spór plesní v ovzduší, hlavne z rodov Cladospórium, Alternária, Epicoccum, Stemphylium“, uvádza k peľovej situácii RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom peľovej informačnej služby (PIS) v SR.

Ani tieto, či nasledujúce dni nebudú pre polinotikov dramatické. Peľová sezóna veľkej väčšiny drevín už skončila, v ovzduší možno ešte očakávať výskyt  najmä peľu bazy, pajaseňa, lipy, prípadne niektorých okrasných druhov z čeľade olivovitých a ružovitých. Trávy z čeľade lipnicovité však aj napriek  nižšiemu výskytu  kvôli dažďu a chladu ostávajú najvýznamnejším alergénom pre najbližšie mesiace. K peľu slabo alergizujúcich pŕhľavovitých rastlín pribudol peľ štiavu, mrlíkovitých a mrkvovitých. Počas ochladenia a daždivých dní  opäť dôjde k výraznému poklesu peľu v ovzduší.

Doplňujúce informácie:

Polinózy patria v súčasnosti medzi najčastejšie prejavy alergie a podľa štatistických údajov nimi trpí viac ako tretina populácie. Hranica sa v ostatných rokoch posúva do nižších vekových kategórií. Negatívny trend nárastu alergických ochorení sa stal podnetom pre lekárov, aerobiológov, botanikov i environmentalistov k hľadaniu efektívnych riešení tohto problému. Vybudovaním funkčnej siete monitorovacích staníc peľovej informačnej služby, ktoré sa zaoberajú monitorovaním prítomnosti peľu v ovzduší a zabezpečením distribúcie hlásení o peľovej situácii v tom-ktorom regióne, je možné zefektívniť prácu odborných lekárov alergológov s alergickými pacientmi – pomôcť pri spresnení anamnestických údajov, umožniť presné dávkovanie a časovo adekvátne nasadenie preventívnej a symptomatickej liečby. Samotným pacientom táto služba zas umožňuje zmiernenie ťažkostí v kritickom období včasným zásahom a efektívnejšou liečbou