Nielen mestské komunikácie pripomínajú po dlhej zime s extrémnymi zrážkami asfaltový ementál. Podobne sú na tom aj cesty II. a III. triedy, o ktoré sa v banskobystrickom a breznianskom  okrese stará Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s. závod 11 Banská Bystrica.

Celkom do správy a údržby  BBRSC a.s. patrí  2.556 km ciest II. a III. triedy a 1.107 mostných objektov vo vlastníctve Banskobystrického samosprávneho kraja. Banskobystrický závod sa stará o 290 km ciest II. a III. triedy, ale na základe zmluvy so Slovenskou správou ciest aj o 185 km ciest I.triedy. Riaditeľ závodu BRSC a.s. v Banskej Bystrici Ing. Pavol Strečok nášmu portálu porozprával o tom, prečo sú regionálne cesty prakticky na celom Slovensku v katastrofálnom stave a čo sa s tým dá robiť.

Pán riaditeľ, ako vyzerajú regionálne cesty v banskobystrickom a breznianskom okrese po zime?

Sčasti rovnako, ale poväčšine ešte horšie, ako v meste Banská Bystrica. Na Horehroní sú vážne zničené celé úseky ciest, po ktorých je nebezpečné jazdiť. Starostovia dokonca uvažujú o vyhlásení mimoriadneho stavu. Sem spadajú dokonca aj úseky na hlavnej trase medzi Breznom a hranicou okresu Poprad na ceste I/66. Situácia je naozaj kritická.

A sú na to financie?

Na zimnú údržbu sme v extrémnych podmienkach minuli 85% z celoročného rozpočtu, čiže museli sme už čerpať aj prostriedky určené  na  letnú údržby ciest. Vláda uvoľnila zo svojej rezervy pre samosprávne kraje 8 miliónov eur, BBSK dostane 1,415 mil. a náš závod z toho dostaneme okolo 160.000 eur. Spolu s tým, čo nám zostalo v regionálnom rozpočte, opravíme asi polovicu všetkých poškodených úsekov ciest. Po jarnej prehliadke stavu regionálnych komunikácií sa stanoví plán opráv podľa dôležitosti jednotlivých ciest a stupňa poškodenia. Ich celková obnova bude samozrejme limitovaná objemom financií. Mali by sme to stihnúť do konca júna.

Koľko zamestnávate ľudí vo vašej firme?

Aktuálne len 64 pracovníkov, počas zimnej údržby prijímame aj externých pracovníkov (cca 40) na obsluhu vozidiel a mechanizmov, čo však predstavuje určité riziko, lebo nemajú takmer žiadnu prax, ako je to u vlastných zamestnancov. Napriek tomuto stavu aj pri takomto extrémnom počasí, ako bolo počas uplynulej zimy sme situáciu zvládli bez výraznejších kolapsov v doprave.

Prečo máme u nás tak zničené cesty, keď v okolitých krajinách bola tiež zima, ale napríklad rakúskych ciest akoby sa to nedotklo?

Podľa aktuálnych štatistických údajov u nás nevyhovuje viac ako 78% ciest II.triedy a vyše 50% ciest III.triedy.  Na ich opravu by bolo treba v rámci samosprávneho kraja asi 300 mil. eur, máme k dispozícii len 5%. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu sa to nedá riešiť  z rozpočtov štátu či VÚC. Na nekvalitu našich ciest vplýva niekoľko faktorov. Na rozdiel od niektorých západných krajín sa u nás na dopravu ťažkých nákladov nevyužíva viac železnica. Na cestách je tým pádom väčšia intenzita  dopravy hlavne nákladnej, ale na údržbu ide paradoxne čoraz menej financií. Veľa tovarov sa preváža kamiónmi po cestách, na ktorých by sa podľa noriem mal pravidelne obnovovať kryt vozovky súvislými opravami v závislosti od triedy cesty každých 5 až 12 rokov, na čo u nás nie sú prostriedky. Máme cesty s povrchmi staršími ako 25 rokov. V bohatších krajinách Európy sa snažia intervaly obnovy krytov vozoviek dodržiavať, preto tam nemajú problém s výtlkmi. Tie sa potom neobjavujú plošne, ako u nás, ale iba jednotlivo, čo sa dá rýchlo opraviť. Ide teda o rokmi zanedbané investície do cestnej siete u nás.

Aké sú dôsledky?

Tým, že sa v pravidelných intervaloch neobnovuje súvislý povrch vozoviek a kvôli menšiemu objemu financií na správu a údržbu ciest sa opravujú len havarijné stavy, kvalita ciest rýchlo klesá. Kvôli financiám sa takmer vôbec nečistia  cestné odvodňovacie zariadenia a drenáže. Voda neodtečie z telesa cesty, podmáča podložie, čo spôsobuje sadanie vozovky a v spojitosti so zvyšujúcou sa intenzitou dopravy vzniká na vozovke sieťový rozpad asfaltového krytu, ktorý sa vplyvom počasia postupne mení na výtlky. V neposlednom rade sa na degradácii krytov vozoviek podieľa aj kvalita asfaltu, keďže na niektorých úsekoch ciest sa nevymieňal  25 rokov, čím stratil svoje vlastnosti z hľadiska  pevnosti a pružnosti.

Ako sa dajú teda opravovať výtlky u nás?

My si zatiaľ môžeme z finančného hľadiska dovoliť opravovať výtlky klasickými metódami horúcou asfaltovou zmesou so zarezaním resp. odfrézovaním hrán.  Studenú zmes, ktorá je trojnásobne drahšia a málo stabilná využívame len v zime na kritických úsekoch ciest. Tu musím podotknúť, že nová norma  znížila obsah prírodného asfaltu v obaľovaných zmesiach, ktorý sa nahrádza syntetickými zložkami. To má za následok, že súčasné asfaltové zmesi sú menej pružné a ich životnosť je kratšia, ako v minulosti.  Keď chcete kvalitnejší asfalt, musíte si priplatiť. Technológia s použitím  horúcej asfaltovej zmesi v zimných mesiacoch vyžaduje v noci teplotu nad +4°C, cez deň aspoň +10°C, výtlky by mali byť suché, čo je v zime nereálne. Pokiaľ sa nedodržia tieto podmienky, nie je zaručená trvanlivosť opravy.

A iné metódy?

V zimnom období prichádza do úvahy recyklácia už použitého asfaltu. Technológia s infražiaričmi, ktorá sa používa v Čechách je tiež vhodná na zimné obdobie ale hodí sa skôr na opravu ojedinelých výtlkov. V našich klimatických podmienkach a pri veľkom množstve výtlkov ´pri sieťových rozpadoch povrchov ciest by to bolo veľmi zdĺhavé. V konečnom dôsledku narazíme na finančný faktor, ktorý je stále rozhodujúci aj pre samosprávy. Oprava výtlku s infražiaričom je asi 2x drahšia, ako klasická metóda teplou obaľovanou zmesou, ale  v zime je finančne výhodnejšia a stabilnejšia ako s použitím studenej asfaltovej zmesi.

Ak by sme sa chceli na Slovensku zásadne vyriešiť problém obnovy množstva nevyhovujúcich cestných úsekov tried I.-III., čo by sa malo urobiť?

V podobnej, ak nie v horšej situácii bolo pred pár rokmi Poľsko. Aj tam plátali výtlky postupne, ibaže po každej novej zime ich pribudlo ešte viac. Preto sa tamojšia vláda rozhodla prijať národný program obnovy ciest, na základe ktorého Poliaci získali potrebné finančné zdroje z fondov Európskej únie a naraz obnovili podstatnú časť cestnej siete. To by mohol byť príklad aj pre nás, lebo také finančné zdroje, ktoré by dokázali zásadne vyriešiť zlý stav našich ciest, nemáme a v pokračujúcej globálnej ekonomickej kríze tak skoro ani mať nebudeme. Pritom už dlhodobo Slovensko nedokáže vyčerpať všetky eurofondy v iných odvetviach. Ono sa to možno ľahko takto hovorí, ale reálne hľadanie východiska také jednoduché ani v rámci EÚ nie je. Aj s vládnou pomocou dokážeme každý rok hasiť tie najkritickejšie úseky, ale neriešime celok. Regionálne cesty potrebujú zásadnú obnovu. Zatiaľ však musíme vyjsť s tým, čo máme k dispozícii.