Bolo raz jedno kráľovské mestečko a v ňom žil mestský rybár Udica. Miloval more a chcel ho dopriať nielen sebe, ale aj miestnym obyvateľom a pocestným zďaleka.

Jednej mesačnej noci sa rybárovi Udicovi prisnilo, že z mestského prírodného jazierka ľudovo nazývaného Pľuvátko, nad ktorým býval, sa zrazu stalo more so slanou vodou, vlnami a morskými rybkami v ňom. Sny bývajú otcom myšlienky, tak prečo to neskúsiť? Aby sa v mestskom mori cítili dobre miestni i pocestní a bolo v ňom teplo aj v zime, dostal rybár nápad, že sa prekryje strechou a bude sa v ňom prikurovať.  

Tak sa Udica vybral za starostom a zvestoval mu svoj skvelý nápad. Ten sa ním okamžite nadchol a zaradil ho medzi najväčšie počiny radnice, ktoré by zabezpečili jemu i kráľovskému mestečku nehynúcu slávu. Napriek tomu, že mestská pokladnica bola poloprázdna a krutá zima ešte neskončila, obrátil sa starosta s úžasným nápadom mestského rybára na mešťanostov. Chcel, aby mu odklepli groše na prípravu ponuky pre bohatých mecenášov, ktorí by dali svoje groše do umelého mora na miestnom Pľuvátku.

Darmo upozorňovali starostu radní, že síce nápad to nie je zlý, ale sú ťažké časy a kráľovské mestečko potrebuje hasiť iné vážne problémy, pričom pokladnica nie a nie sa napĺňať. Tvrdohlavý starosta so zapáleným rybárom Udicom  však nedbali na dobré rady. Nevyviedol ich z miery ani všeobecný smiech ľudí nad ich výmyslom, ktorý sa niesol po celej krajine.

A tak starosta predložil svoj návrh mešťanostom na ich zhromaždení, aby mu odsúhlasili 30 strieborných z mestskej kasy na vypracovanie náčrtu pre bohatých mecenášov vo svete, ktorí by premenili mestské Pľuvátko na more. Potom vraj  budú do kráľovského mestečka prúdiť davy pútnikov a pocestných, aby si to čudo vyskúšali na vlastnej koži. Prinesú  potrebné groše a more dá prácu miestnym ľuďom.

Lenže chyba lávky. Mešťanostovia mali v tej chvíli vo svojich hlavách úplne iné problémy, ktoré počas nepríjemnej zimy kvárili domácich i pocestných. Miestne cesty zostali plné jám  a výmoľov, že po nich ledva prejde hoc aj konský povoz bez toho, aby mu neodpadlo koleso. Ľudia sú nahnevaní a hromžia na radnicu, prečo nepláta deravé cesty ohrozujúce ich životy, keď si riadne platia mestské dane a odovzdávajú povinné desiatky kráľovstvu. V tejto situácii prísť s morom, sa rovná prilievaniu oleja do ohňa.

Tak to aj dopadlo. Mešťanostovia nepodržali starostu a 30 strieborných miesto mora dali na opravu zničených ciest v uliciach kráľovského mestečka. Starostovi a mestskému rybárovi síce zaplakalo po jednom oku, ale ľudia si vydýchli, že zdravý rozum zvíťazil.

Zima konečne odišla do minulosti a prichádzajúca jar vyhnala do ulíc mestských opravovačov ciest, ktorí začali plátať to obrovské množstvo dier, aby po nich mohli bez strachu chodiť miestni i pocestní zďaleka. Ktosi pod novým opraveným povrchom cesty blízko radnice vraj videl pár gumákov. Zlé jazyky vravia, že podobné mal mestský rybár Udica…

Aj takto končia veľké sny a dobré úmysly, keď ich chce niekto uviesť do života  v nesprávny okamih, pričom stratí pocit zodpovednosti a zemskej príťažlivosti. Ak by sa vám to celé zdalo povedomé, upozorňujeme, že podobnosť s nejakým reálnym mestom či osobami je čisto náhodná.