Na marcovom mimoriadnom mestskom zastupiteľstve pri rokovaní o rozpočte mesta na rok 2013 (aj vlani na poslednej finančnej komisii) padali z úst mestského ekonóma dramatické slová o aktuálnej miere zadlženosti mesta tesne pod kritickou hranici 60%, za ktorou už nasleduje hrozba nútenej správy.

Nezdalo sa nám to, lebo ku koncu volebného obdobia bývalého primátora Ivana Saktora sa relevantná miera zadlženosti mesta, štandardne meraná pomerom všetkých aktuálnych záväzkov k bežným príjmom rozpočtu mesta v predchádzajúcom roku, pohybovala ku koncu roka 2010 na úrovni 30%. Preto sme cez hovorcu primátora požiadali mestský úrad, aby nám poskytli presné údaje o miere zadlženosti mesta Banská Bystrica  v rokoch 2010, 2011 a 2012.

Dostali sme nasledovné čísla  priamo od ekonomického námestníka prednostu MsÚ Branislava Slaného (okrem roka 2011, v ktorom sa vo veľkej miere splácala istina úverov, kým vlani sa táto nesplácala vzhľadom na reštrukturalizáciu dlhov z Prima banky do ČSOB):

miera zadlženosti (limit 60%)     dlh na obyvateľa       aktuálne záväzky      celkové záväzky

rok 2010 – 30,46%                         152,9 eura                 12,034 mil. eur                24,044 mil. eur

rok 2012 – 25,72%                         130,9 eura                 10,221 mil. eur                22,530 mil. eur

rok 2013 – 25,04%*                       136,3 eura*               10,664 mil. eur*             20,228 mil. eur*

* V roku 2013 predbežne rozpočet počíta s úverom na realizáciu projektu rekonštrukcie ZŠ Moskovská, kde je predpoklad refundácie v roku 2014. V prípade ak by projekt predsa len nebol dodatkom s ministerstvom pôdohospodárstva uzavretý a refundácia by nebola schválená, projekt sa realizovať (minimálne nie v tejto podobe) nateraz nebude, a teda nebude čerpaný ani predmetný úver, s ktorým ale predbežne v rámci výpočtu zadlženosti rátame.

Vlani na aprílovom zastupiteľstve primátor Peter Gogola porovnával Banskú Bystricu s Trenčínom, kde sa primátorovi Rybníčkovi podarilo reštriktívnymi opatreniami znížiť hrozivý dlh mesta. K aktuálnej situácii vtedy uviedol: „Banská Bystrica má podľa mojich informácií  zadlženosť 228 eur na hlavu obyvateľa, ale vzhľadom na vývoj situácie budeme musieť byť zrejme pripravení na to, aby sme na MsÚ rozmýšľali, aké reštriktívne opatrenia prijmeme, aby sa tie nožnice zadlženosti neotvárali.“

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy definuje dve kritériá pre finančnú stabilitu obcí. Pre potreby prijímania návratných zdrojov financovania by celková suma dlhu nemala prekročiť 60 percent a dlhová služba 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Celkovou sumou dlhu obce sa pre účely zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania ku koncu rozpočtového roka a suma ručiteľských záväzkov obce.

Nevedno, prečo ekonóm mesta používa na verejnosti čísla, ktoré nie sú relevantné so zákonnými pravidlami posudzovania  zadlženosti samospráv. Zhrnutie záväzkov v absolútnej hodnote (úverov a všetkých záväzkových zmlúv s viacročnou splatnosťou) v pomere ku skutočným bežným príjmom rozpočtu mesta za predchádzajúci rok má iba štatistickú hodnotu (rok 2010 – 60,86%, 2012 – 57,70%, 2013 – 47,59%). Rovnako ako celkový dlh na hlavu Bystričana (rok 2010 – 305,4 eur, 2012 – 288,6 eur, 2013 – 259,1 eur).

Pre lepšie pochopenie toho, o čom hovoríme, použijeme zjednodušený príklad: „Firma si zoberie úver vo výške 5 miliónov eur (aj s úrokmi), ktorý má na základe úverovej zmluvy splatiť banke do piatich rokov, povedzme každý rok po jednom milióne eur. Z účtovného hľadiska je každoročný záväzok firmy voči banke v zmysle úverovej zmluvy milión eur (nie 5 miliónov znížených o každoročnú splátku), ktorý dokáže splácať zo svojich príjmov za bežný rok (nie naraz).“

Uvádzame zatiaľ posledné známe údaje nezávislej organizácie INEKO o miere zadlženosti krajských miest zverejnené v roku 2010 v zmysle metodiky zákona o rozpočtových pravidlách:

 miera    zadlženia v %                  dlh na obyvateľa v eurách
                      voči bežným  príjmom rozpočtu       rok 2006       rok  2009
1. Žilina*                             152*                                    1004*                  1072*
2. Bratislava                        64                                        447                    310
3. Trenčín                             43                                        179                    236
4. Trnava                             34                                        230                    298
5. Nitra                                29                                         253                    226
6. Banská Bystrica           28                                      222                    169
7. Košice                             22                                        175                    168
(Prešov so zápornou bilanciou  hospodárenia nebol vyhodnotený,  iba dlh na obyvateľa za 2009  bol  276 eur)

* V dlhu Žiliny je započítaný úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou KIA. Bez neho by bola miera zadlženia  55 % a dlh na obyvateľa vo výške 522 eur.

Pre budúcnosť by bolo vhodné, keby sa pri uvádzaní ekonomických údajov banskobystrickej samosprávy na verejnosti postupovalo štandardne a v súlade so zákonom. Inak môže vzniknúť dojem, že sa niektoré čísla používajú účelovo. Faktom je, že v rokoch 2010-12 malo mesto Banská Bystrica zákonnú mieru zadlženosti bezpečne  pod kritickou hranicu 60%.

Základným ekonomickým problémom mesta Banská Bystrica je, že bežné príjmy za rozpočtový rok ledva postačujú na krytie základných komunálnych služieb a aktuálnych záväzkov. Pritom nízke kapitálové príjmy stačia iba na minimálne vlastné investície, nehovoriac o veľmi slabom čerpaní eurofondov, bez investorov a ich investícií do mesta.

Odtiaľ pramení všeobecne rozšírený pocit väčšiny Banskobystričanov, že v meste sa nič nedeje. Keďže kríza postihla aj predtým prosperujúce firmy, zostáva čoraz menej peňazí na podporu športu a kultúry v meste. Ale to je už iná téma na diskusiu.