Bystrické More ešte ožilo minulý týždeň mestskom zastupiteľstve pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2013 poslancami, ale po ňom zhaslo ako fakľa. Hoci primátor s prednostom sa po tom všetkom ešte nevzdávajú, cestovný ruch je predsa len o niečom inom.

Uznávaný odborník a dlhoročný vydavateľ časopisu „Cestovateľ“ Ľubomír Motyčka, o cestovnom ruchu v našom meste povedal: „Bez produktu niet úspešného turizmu. Netreba snívať a načahovať ruky za miliónmi. Teba pomenovať čo máme, využiť a nájsť svoje kamene do základov turizmu tak, aby nebola len strecha… Problémom Banskej Bystrice je stále to, že budovu nestaviame od základov. Chceme mať krásnu ligotavú strechu, ktorú vidieť. Strecha na koloch však môže byť nakoniec len šopa. Základy sa budujú v drobnej a každodennej, neraz únavnej a azda aj nudnej práci, ale inak to nejde.“

Keď rozmeníme tieto slová odborníka na drobné, vyjde nám, že aj projekt More patrí do kategórie tzv. marketingových bublín s ligotavou strechou bez základov, ktorá sa dokáže nafúknuť do veľkých rozmerov, ibaže po chvíli musí nevyhnutne prasknúť. Daňoví poplatníci potom zrátajú straty vo svojich peňaženkách a mesto bude mať čo robiť, aby si napravilo svoju pošramotenú povesť a toľko propagovaný cestovný ruch napokon skončí kdesi v závoze.

Podľa odborníkov zmyslom cestovného ruchu presadzovaného mestom a financovaného z peňazí daňových poplatníkov by malo byť prednostné rozvíjanie aktivít a služieb, ktoré zvýšia atraktívnosť Banskej Bystrice pre návštevníkov mesta, no zároveň budú užitočné aj pre jeho občanov.

Banská Bystrica by sa mala stať miestom oddychu pre dovolenkárov pôsobiacich v okolitých strediskách cestovného ruchu. Mala by sa stať miestom, kam sa chodí za kultúrou, nákupmi, dobrým jedlo a zážitkom. Zároveň by Banská Bystrica mala mať natoľko ujasnený a definovaný produkt cestovného ruchu, aby aj ona samostatne bola lákadlom a dôvodom pre návštevu a pobyt. Správnou tvorbou produktov môže mnohým svojim občanom poskytnúť nové možnosti sebarealizácie a živobytia.

Na začiatku každého veľkého projektu, tobôž strategického, sa definuje filozofia a cesty, ako sa dostať k žiaducemu cieľu. Od nástupu Petra Gogolu do funkcie primátora mesta, ktorý mal vo svojom volebnom programe cestovný ruch ako svoju prioritu, akúsi víziu v júni 2011 predstavil na mestskom zastupiteľstve jeho poradca Roman Neradný. Doposiaľ však reálne neexistuje ucelený strategický dokument o rozvoji cestovného ruchu v meste pod Urpínom.

Je pravda, že vzniklo oddelenie cestovného ruchu na mestskom úrade, aj súkromná marketingová firma VISIT BB s.r.o. s 30-percntnou spoluúčasťou mesta či spoločnosť Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko. To sú však len nástroje, stále chýba stratégia v zmysle cestovného poriadku, podľa ktorého sa bude v najbližších rokoch postupovať pri rozvoji cestovného ruchu.

Banskobystrický mestský úrad má po dvoch rokoch zatiaľ iba „Akčný plán  rozvoja cestovného ruchu na roky 2012-14“, stratégia sa ešte len pripravuje. Profesionáli tvrdia, že takýto strategický dokument sa zvykne vytvárať hneď na začiatku cesty a po širšej odbornej diskusii s podnikateľmi a odborníkmi na cestovný ruch. Tých je v Banskej Bystrici dostatok, aj na UMB. Bez nich to totiž nebude fungovať. Nevedno, prečo si primátor vytvoril niekoľko poradných orgánov (pre seniorov, mimovládne organizácie, architektúru a urbanizmus), ale chýba medzi nimi Rada pre rozvoj cestovného ruchu. Navyše viazne akákoľvek zmysluplná diskusia s odborníkmi na cestovný ruch v našom meste, všetko sa sústredilo na marketing…

Primátorov prednosta Miroslav Rybár – otec myšlienky projektu More, na marcovom zastupiteľstve pri obhajobe tohto marketingového  produktu (strechy bez základov), použil tri argumenty v jednom:

1. Poslanci sa už dva roky kritizujú prevádzkovanie Plážového kúpaliska nájomcom, prijímajú uznesenia, ale so žiadnym  konkrétnym riešením problému neprišli.

2. Existujú petície občanov ktorí sa sťažujú na kvalitu služieb na Plážovom kúpalisku.

3. Cestovný ruch je prioritou mesta Banská Bystrica a potrebujeme mať originálnu atrakciu, rekonštrukciou Plážového kúpaliska na More prilákame investorov a turistov, budú nové pracovné príležitosti a naštartuje sa rozvoj mesta (lebo výrobné firmy sa do priemyselného parku nehrnú).

Tak sa zo sna stala vízia, nafúkla marketingovú bublinu, ktorá našťastie praskla skôr, ako spotrebovala verejné financie. 30 000 eur v rozpočte určených vedením mesta na štúdiu uskutočniteľnosti projektu More (čo niektorí poslanci označili za „zabíjanie zdravého rozumu“) sa presunulo na opravu zimou zničených ciest (čo zasa prednosta označil „zabitím rozvoja cestovného ruchu v meste“).

Možno by bolo stačilo, keby si prednosta s primátorom svoju vysnenú víziu otestovali  v praktických pomeroch mesta a konzultovali ju s odborníkmi. Tak by zistili, že:

– na Plážovom kúpalisku treba najskôr objektivizovať nájomný vzťah a investície do tohto areálu so súčasným nájomcom, ako právny predpoklad k hľadaniu ďalšieho riešenia,

– k vypracovaniu ponukového materiálu pre potenciálnych investorov k rekonštrukcii Plážového kúpaliska so širším okolím existujú odborníkmi vypracované podklady (výsledky urbanistickej súťaže na celé územie záujmové územie a návrh nového územného plánu mesta s výhľadom na ďalších 25 rokov,  aktuálna dopravná analýza  zóny s navrhovanými riešeniami kritických dopravných uzlov aj v blízkosti Plážového kúpaliska), stačí zájsť na Útvar hlavného architekta mesta,

– z nerealizovaného projektu Aquapark BB v časti Plážové kúpaliska sú známe nielen výsledky prieskumu trhu v tejto oblasti cestovného ruchu, ale najmä rozbory vody z existujúceho termálneho prameňa, ktorá má v hĺbke 700 metrov teplotu iba 27°C a svojím zložením vykazuje známky značnej agresivity na vonkajšie konštrukcie a technologické zariadenia, teda by sa musela nákladne zohrievať a čistiť, čo si vyžiada aj použitie vody z verejných vodných zdrojov.

– rozvojom cestovného ruchu sa okrem podnikateľov už dlhé roky zaoberá Fakulta ekonomiky služieb  a cestovného ruchu UMB, kde majú množstvo odborných poznatkov, ktoré by mestu určite pomohli stanoviť správnu stratégiu a zreálniť tak aj sny či vízie vedúcich predstaviteľov banskobystrickej samosprávy.

Týmto môžeme tému More v Banskej Bystrici uzavrieť, hoci nie nadarmo sa hovorí, že čert nikdy nespí. Odkaz primátorovi Petrovi Gogolovi a prednostovi Miroslavovi Rybárovi by mohol znieť aj  takto: „Páni, snívať je fajn,  ale keď vám naozaj ide o rozvoj cestovného ruchu v meste a nie len o marketing, tak konečne začnite komunikovať s miestnymi odborníkmi a podnikateľmi o tom, ako najskôr postaviť základy a až potom strechu stavby s názvom CESTOVNÝ RUCH BB.“