V pondelok 4.februára 2013 bol Medzinárodný deň boja proti nezamestnanosti. Podľa vlaňajších odhadov bolo na svete viac ako 75 miliónov nezamestnaných mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov a tento počet neustále narastá.

Neúprosná štatistika hovorí, že ku konci roka 2012 sa miera nezamestnanosti na Slovensku vyšplhala na 14,44%, čo je takmer 426 tisíc evidovaných ľudí bez práce, z toho tretina mladých nezamestnaných má menej ako 29 rokov.

Otázka znie,  

čo s viac ako 140 tisíc nezamestnanými mladými ľuďmi, z ktorých mnohí si nemôžu nájsť prácu hneď po skončení školy? Z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, že medzi mladými ľuďmi do 20 rokov bolo 19 300 bez práce, od 20 do 24 rokov to bolo 65 100 ľudí a takmer 55 800 tisíc nezamestnaných bolo vo veku medzi 24 až 29 rokov.

Pre zaujímavosť 99 500 nezamestnaných bolo vo veku od 30 do 39 rokov, od 40 do 49 rokov evidovali úrady práce 89 500  uchádzačov o zamestnanie, vo veku od 50 do 59 rokov to bolo 91 700 nezamestnaných a vyše 5 000 ľudí bez práce malo viac ako 60 rokov.

Čo sa týka regionálneho rozloženia nezamestnaných mladých ľudí, najviac ich bolo v Prešovskom (31 500) a Košickom kraji (25 600). Banskobystrický kraj je tretí v poradí s 22 100 evidovanými nezamestnanými do 29 rokov. Naopak najmenej mladých nezamestnaných bolo v Bratislavskom (6 400) a Trnavskom kraji (10 300).

Nezamestnanosť mladých ľudí môže mať dlhodobé psychologické, sociálne a ekonomické dôsledky.  Často sa stáva, že študent si nenájde prácu po skončení školy a tak nemá kde ani ako získať pracovné návyky. Ak to trvá dlho, veľmi ťažko sa potom zapája do nového pracovného procesu. Výsledkom sú existenčné problémy, osobná frustrácia a sklony k asociálnemu spôsobu života. To je realita  v celej Európskej únii, u nás u relatívne väčšieho počtu mladých ľudí z celej armády nezamestnaných, ako v iných krajinách.

Tieto problémy nemôžu nechať ľahostajnou žiadnu vládu, ani tú slovenskú. Odôvodňovať to pretrvávajúcou hospodárskou a finančnou krízou nestačí. Preto sa na Slovensku začalo spájať ministerstvo  školstva s ministerstvami hospodárstva a práce, v spolupráci so samosprávnymi krajmi a súkromnými firmami. Cieľ je jasný – vychovávať študentov s odborným vzdelaním vyrovnávanie ponuky a dopytu pracovného trhu.

Ďalšou ambíciou štátu je získať podporu z eurofondov na vytváranie nových pracovných miest pre mladých ľudí určitým ekonomickým preferovaním zamestnávateľov, ktorí budú na určitý čas garantovať prácu pre mladého nezamestnaného. Rizikom však môže byť zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia firiem a živnostníkov.

Bokom by nemali zostať ani mestské samosprávy miest. Týka sa to aj mesta Banská Bystrica, ktoré starne a znižuje sa aj prirodzený prírastok obyvateľstva tým, že viacero mladých ľudí odchádza za prácou inde. Začína to od podpory investorov  a investícií prichádzajúcich do mesta. Pokračuje získavaním eurofondov a grantov na projekty zamerané na vzdelanie a vytváranie nových pracovných miest najmä pre mladých ľudí.

Aby sme trebárs o dva roky nemuseli konštatovať, že najväčším zamestnávateľom v meste pod Urpínom je stále Rooseveltova nemocnica  s UMB a úradmi, že okrem firmy Burgmaier a zopár ďalších v priemyselnom parku k nám neprišiel žiadny nový investor, ktorý by zamestnal  väčší počet Banskobystričanov vo výrobnom procese.

Čo keby sme 4.februára 2014 mohli osláviť Medzinárodný deň boja proti nezamestnanosti v Banskej Bystrici verejným vyhlásením, že sa nám vďaka novým investorom podarilo v krajskom meste s okolím znížiť mieru nezamestnanosti výrazne pod súčasnú takmer  10-percentnú hranicu? Chce to len viac profesionálnej práce pre ľudí a menej politikárčenia…