Všetci o ňom hovoria, ale nikto ho ešte nevidel. Reč nie je o Yettim, ale o konci sveta. Každým dňom sa blíži magický dátum 21.12. 2012, kedy má prísť. Nervozita mnohých ľudí, masírovaná neodbytnými  médiami, dosahuje pred Vianocami svoj vrchol…

Cítiť to aj v blízkosti mýtickej hory Pic de Bugarach na juhu Francúzska, ktorá vraj má byť posledným útočiskom pred koncom sveta 21.decembra, kedy končí mayský kalendár. Úrady museli uzatvoriť okolie pred nájazdmi prívržencov New Age, ktorí sa sem začali zbiehať zo všetkých kútov sveta, aby prežili koniec sveta. Láka to sem aj rôzne sekty, ktorých členovia by tu mohli spáchať hromadnú samovraždu. Pre zvedavcov, špekulantov, obchodníkov a médiá hotová hostina, pre miestnu políciu takmer vojenské manévre.

Podobných miest na mape sveta sa objavuje ako húb po daždi. Spomína sa napríklad Mayská riviéra a Uxmal v Mexiku s mayskými pamiatkami, San Ignacio v Belize, guatemalské Lago di Atitlan či honduraský Copan. Turisti si na bývalom mayskom území  budú môcť 21.decembra vychutnať na vlastnej koži tajomný koniec sveta a masívne tak podporiť cestovný ruch v týchto krajinách.

Pesimisti usudzujú že, koniec mayského kalendára značí príchod konca sveta. Optimisti naopak tvrdia, že je to znak začiatku nového sveta.  Ale s pesimistami je to odjakživa tak, že v tuneli vidia tmu a ráno sa zobúdzajú so strachom, čo zlého sa im môže stať v novom dni. Optimisti vidia svetlo na konci tuneli a ráno sa tešia z každého nového dňa, čo pozitívneho im prinesie.

Nech už patríte k jednej alebo druhej skupine takto nastavených ľudí, ruku na srdce. Keby čisto teoreticky mal prísť koniec sveta a vy by ste boli na takom mieste, ktoré by predstavovalo nejaký ostrov života v široko-ďaleko mŕtvej zemi, čo by ste mali z takého života? Inými slovami keď má niečo prísť, čo je napísané kdesi v našom osude i vo hviezdach, tak to  príde, či si to želáte alebo nie. S tým nič neurobíte. Prečo sa potom zbytočne stresovať a privolávať si vo svojom vedomí  a svedomí negatívne myšlienky?

Čo tak radšej plne sa sústrediť na náš každodenný život s obyčajnými ľudskými radosťami a starosťami, aby sme ho prežili podľa možnosti naplno a zmysluplne? Na to predsa máme vplyv, na rozdiel od konca sveta, ktorý je príliš vzdialený nielen od našej vôle, ale často aj zdravého rozumu. Keď už s niečím skoncovať, tak  s ľudskou nevraživosťou a závisťou. O to by sme sa mohli pokúsiť aj sami od seba a zmeniť svoj najbližší mikrosvet k lepšiemu.

Faktom však je, že ekonomická kríza prináša so sebou aj krízu myslenia a medziľudských vzťahov. Ten neustály tlak na vedomie ľudí, že môžu prísť o prácu a pravidelný príjem, že ochorejú a zomrú, je občas neznesiteľný. Čoraz častejšie prichádzajú skraty v konaní, úteky k alkoholu alebo drogám, trpí naša psychika. Niektorí ľudia sa k sebe správajú tak, akoby naozaj mal prísť koniec sveta. Stretnúť pozitívne naladeného a dobrosrdečného človeka je niekedy doslova sviatkom.

Naozaj veríte, že koniec sveta príde v piatok 21.decembra? Už sa k tomu vyjadrili vedci z NASA, seriózni astrológovia a dokonca aj Vatikán, že je to blbosť. Aj keď panika (najmä vďaka médiám) sa šíri omnoho rýchlejšie, ako pozitívne myšlienky múdrych ľudí, prečo si ju necháme zájsť spolu so zimou za nechty? Prečo sa radšej netešiť na prichádzajúce Vianoce, sviatky mieru a pokoja (aj v duši), kedy sme si bližší, ako kedykoľvek inokedy? Veď život vie byť aj krásny, keď si medzi sebou pomáhame a máme sa aspoň trochu radi.

Jan Werich raz povedal jednu zo svojich múdrostí: „Usínal jsem s pocitem, že celý svět je v prdeli. Když jsem se ráno probudil, tak jsem měl ten pocit dál. Asi neumím spát.“ Vy áno? Niet na dobrý spánok, človek sa potom cíti lepšie a nemyslí na blbosti, ani na koniec sveta…