Pomerne teplé novembrové dni s nižšími nočnými teplotami spôsobili, že aj počas uplynulého týždňa sa na celom území Slovenska udržiavali už len veľmi nízke denné koncentrácie peľu v ovzduší. Ojedinele sa vyskytol peľ ambrózie a pŕhľavovitých rastlín.

Na strednom a severnom Slovensku monitorovacie stanice zachytili už len spóry plesní. Denné koncentrácie spór húb (plesní) s dominanciou rodu Cladospórium dosahovali na väčšine územia ešte pomerne vysoké hodnoty, charakteristické pre toto obdobie. „Snehové zrážky a súvislá snehová pokrývka výrazne prispejú k poklesu denných koncentrácií spór húb (plesní) v ovzduší na celom území Slovenska . V nasledujúcom období očakávame ich celkové  denné hladiny na nižšej  koncentračnej úrovni. Alergikov v tomto období však asi viac potrápia alergény vnútorného prostredia,“ zdôrazňuje RNDr. Janka Lefférsová, vedúca Oddelenia biológie životného prostredia RÚVZ v Banskej Bystrici.

Basnkobystrický RÚVZ je koordinátorom peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku. Dodáva, že vzhľadom na sneženie a zhoršené poveternostné podmienky monitorovacie stanice PIS končia tohoročnú prevádzku. Začiatok monitorovania v roku 2013 predpokladá na druhú februárovú dekádu.

V rámci špecializácie odbornej činnosti sa oddelenie biológie životného prostredia (BŽP) banskobystrického RÚVZ venuje aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí. V rámci špecializácie medzi laboratóriami biológie životného prostredia  pri jednotlivých RÚVZ v SR sa ako jediné venuje aj laboratórnej diagnostike prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu.

„Princípom metódy je za pomoci biochemického testu  stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov, obsiahnutých vo vzorkách prachu  z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Exkrementy roztočov, ako látky ohrozujúce zdravie, si totiž udržiavajú schopnosť  alergizovať človeka až jeden rok,“ uviedla k téme RNDr.  Lafférsová.

Dodala, že v zimnom období trávime viac času vo svojich obydliach, preto sme  aj viac vystavovaní inhalačným alergénom, vyskytujúcim sa  vo vnútornom prostredí našich bytov a domov. Roztoče v bytovom prachu sú  hojne sa vyskytujúcou zložkou vnútorného prostredia. V bytových priestoroch sú zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade Pyroglyphidae (veľkosť ich tela je 0,2-0,4 mm, podľa druhu a pohlavia).

Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší, ako v suchých novostavbách  s centrálnym kúrením. V súčasnosti  so zatepľovaním panelových domov však  dochádza k zvyšovaniu vnútornej vlhkosti a s tým  aj k  zvyšovaniu výskytu roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí. Roztoče vylučujú alergény-tráviace enzýmy obsiahnuté v ich exkrementoch. Alergény môžu byť prípadne uvoľňované aj z úlomkov mŕtvych tiel roztočov.

„Alergény roztočov sú silne hygroskopické  a vo vlhkom prostredí prenikajú z exkrementov, uľpievajú na prachových časticiach a spolu s nimi sú vdychované. Roztoče patria medzi inhalačné alergény. Alergény jednotlivých druhov roztočov nie sú celkom totožné, ale sú si veľmi blízke a spôsobujú v organizme skrížené reakcie. U alergikov (predovšetkým detí) môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické potiaže, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek,“ konštatuje RNDr. Lafférsová.

Vývoj roztočov je veľmi rýchly. U samičiek je jedna alebo viac periód kladenia vajíčok, z toho prvá trvá asi 30 dní a samička v jej priebehu kladie jedno až dve vajíčka voľne na substrát. V ďalších periódach, ktoré nasledujú po krátkych prestávkach, je počet nakladených vajíčok už malý.

Optimálna teplote pre vývoj  je  22-25 °C, vzdušná vlhkosť 70-80%, prípadne aj viac. V ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sú tiež súčasťou prachu. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi, zavlieka ich i sám človek vo vlasoch, na oblečení a podobne.