Napriek rokovaniam vlády so zástupcami školským odborov (v našom kraji aj na úrovni župana Vladimíra Maňku) sa celoslovenský štrajk učiteľov v pondelok 26.novembra uskutoční. Najmä rodičia menších žiakov si musia na tento deň zabezpečiť ich opateru.

Základným problémom je, že vláda  dokáže školskými odborármi požadované 10-percentné zvýšenie platov učiteľov riešiť v súčasnej zložitej ekonomickej situácii len z polovice. S tým však odborári nesúhlasia.

Ešte horšie sú na tom miestne a regionálne samosprávy, ktoré spravujú základné a materské školy v obciach a mestách, VÚC stredné školy v samosprávnych krajoch. Samosprávy sa totiž v memorande s vládou zaviazali v budúcoročných rozpočtoch šetriť 5% nákladov na mzdách a 10% pri zabezpečovaní tovarov a služieb, keďže v hre je stlačenie verejného dlhu štátu pod 3% HDP. Onedlho sa bude v NR SR schvaľovať štátny rozpočet na budúci rok, svoje rozpočty budú schvaľovať aj miestne a regionálne samosprávy. Tam sa ukáže, koľko financií pôjde na školstvo.

Do štrajku by mala ísť väčšina učiteľov základných a stredných škôl na Slovensku. Keďže rokovania stále prebiehajú, nie je známy ich presný počet. Podľa predbežných informácií sa na štrajk chystá 80% základných a 70% stredných škôl. V jednotlivých krajoch môžu byť počty rôzne. Známe je len to, že do štrajku sa nezapoja  cirkevné ani súkromné školy. Tie zvolili formu petície za spravodlivé, hospodárne a nediskriminačné financovanie slovenského školstva.

„Riaditelia škôl majú najneskôr tri dni pred štrajkom oznámiť rodičom, či ich škola bude alebo nebude vyučovať. Štrajk začína v pondelok 26.novembra od šiestej ráno a je neobmedzený,“ povedal pre médiá šéf školských odborov Pavel Ondek. Do konca  tohto týždňa majú riaditelia škôl zistiť, koľko učiteľov budú mať v pondelok k dispozícií a koľkí sa zapoja do štrajku. Rodičia žiakov nižších ročníkov sa najneskôr v piatok dozvedia, či zostanú doma alebo sa počas ich pracovnej doby o deti postará škola. Žiaci vyšších ročníkov sú na tom lepšie a deň či viac voľna v škole im celkom vyhovuje.

V pondelok dopoludnia sa majú v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach konať protestné zhromaždenia učiteľov. Ich štrajku vyjadrili podporu aj odborári z iných odvetví. Ohlásili sa dokonca aj počítačoví hackeri, ktorí sa vyhrážajú napadnutím webových stránok vládnych, štátnych a politických inštitúcií,  pokiaľ sa vláda nedohodne s učiteľmi. Niektorí z učiteľov sú ochotní štrajkovať aj dlhšie, na stredných školách uvažujú o blokovaní maturít.

Zatiaľ sa nevie, aká bude v pondelok 26.novembra situácia na základných školách v Banskej Bystrici. Na rozdiel od župana banskobystrický primátor s riaditeľmi škôl o štrajku oficiálne nerokoval. Podľa našich informácií by mesto v predbežnom návrhu rozpočtu na budúci rok na školstve šetriť nemalo. Problémom zostanú investície do rekonštrukcie škôl, keďže banskobystrická samospráva po dvoch rokoch prišla o schválené eurofondy na modernizáciu štyroch škôl, dve sa zrušili. Či budúcoročný mestský rozpočet uspokojí banskobystrických učiteľov, nevedno, ale pondelkový štrajk to zrejme neovplyvní.

Viac peňazí na mzdy, k čomu sa zaviazala ešte bývalá vláda,  chcú aj lekári so sestričkami. Tí sa zapojili v utorok do medzinárodného protestu V4 za lepšie podmienky v zdravotníctve, čo podporila aj Rooseveltova nemocnica. Slovenskí lekári hrozia štrajkom…

Každý normálny človek chápe učiteľov, lekárov a sestričky, že bojujú za vyššie príjmy. Tie by chceli mať za svoju prácu aj živnostníci či zamestnanci firiem, ktorí musia spolu so zamestnávateľmi niesť na svojich pleciach dôsledky globálnej hospodárskej krízy a vysporiadať sa s nimi  po svojom.  Niektorí prichádzajú kvôli kríze o prácu, odchodom zo Slovenska hrozia ak veľké firmy. Nespokojných je veľa, ale okamžité riešenie neexistuje, ani keď by štrajkovalo celé Slovensko.

Principiálnou otázkou je, na čo reálne má dnes Slovensko, keď v rámci Európskej únie niektorí členovia upadli do hospodárskej recesie? Pritom si slovenská ekonomika udržuje aspoň  minimálny rast a vláda má záujem škrtiť verejný dlh pod stanovenú 3-percentnú hranicu HDP. To však bez šetrenia štátnych výdavkov nie je možné a vláda  musí začať od seba. Dokážu to však pochopiť frustrovaní Slováci, ktorých rady sa  za posledných 23 rokov zväčšujú? Keď sa pozrieme do ostanej Európy, zistíme, že v tom nie sme sami. Udržiavať sociálny zmier počas všeobecnej krízy je ťažkým orieškom aj pre vlády v starších demokraciách, ako je tá naša. Ibaže koho z nás to zaujíma, keď každý chce vidieť riešenie toho svojho problému?

Bez ohľadu na politické tričká, žiadna vláda (ani tá súčasná) nemá čarovný prútik, ktorým razom zmení rokmi živený neuspokojivý stav vecí verejných na perfektne fungujúci systém, so spokojnými učiteľmi, lekármi, sestričkami a ďalšími zamestnancami, živnostníkmi či dôchodcami. Musí však ponúknuť občanom jasný plán cesty, ktorá nás vyvedie z tejto krízovej situácie, zasahujúcej celý okolitý svet.

Či to občania, z ktorý väčšina dala tejto vláde vo voľbách silný mandát na uskutočnenie avizovaných zmien, prijmú, o to dnes na Slovensku ide. Napokon aj o tom je pondelkový štrajk učiteľov.