To bolo rečí pred dvoma rokmi, ako v tomto meste skapal pes, ako to tí noví budú robiť lepšie a transparentnejšie. Kto z Banskobystričanov  po dvoch rokoch z týchto planých sľubov ešte neprecitol, tak nech sa pripraví na návrh budúcoročného rozpočtu mesta.

V stredu popoludní sedeli na prvým „nástrelom“ mestského rozpočtu s primátorovými ľuďmi z mestského úradu poslanci. Aj keď ich podľa našich informácií neprišlo veľa, dozvedeli sa niekoľko zaujímavých informácií, ktoré iba potvrdzujú obavy odborníkov na samosprávu, že súčasné vedenie mesta doviedlo hospodárenie Banskej Bystrice k bodu zlomu.

Mesiac pred plánovaným schvaľovaním rozpočtu  v mestskom zastupiteľstve (11.decembra) dostali  poslanci prvé tabuľky, z ktorých vyplýva, že vedenie mesta pri nápočte plánovaných výdavkov má zatiaľ dieru vo výške cca 1,4 milióna eur, ktorú nedokáže pokryť z očakávaných príjmov. Ako a z čoho sa to bude dať urobiť, zatiaľ nevedno. Ďalšie stretnutie primátora s poslancami má byť 22.novembra už aj s podrobnejším delením položiek, takže potom budeme azda o niečo múdrejší.

Podľa našich informácií sa oproti roku 2012 s výdavkami zhruba na úrovni 43 miliónov eur má ušetriť 5% mzdových nákladov (okrem školstva), ďalšie šetrenie by malo postihnúť komunálne služby (verejné osvetlenie, čistenie mesta, zeleň), zvýšiť by sa mal poplatok za komunálny odpad.  Podľa memoranda ZMOS s vládou by mesto pod Urpínom, v rámci podielu samospráv na konsolidácii verejných financií, malo vytvoriť rozpočtový prebytok vo výške 1,5 milióna eur. Kde však na to všetko vziať a nekradnúť?

Už na posledných dvoch komisiách (finančnej a životného prostredia), ktoré sa zaoberali návrhom na vytvorenie spoločnosti verejno-súkromného partnerstva v súvislosti s krematóriom v Kremničke, zaznievali z úst ekonomického námestníka prednostu Branislava Slaného varovné informácie o aktuálnej ekonomickej situácii mesta typu: sú vyčerpané rezervné zdroje mesta, pri polmiliónovom úvere na novú pec do krematória sa mesto môže dostať ku kritickej hranici zadlženia 60%, za ktorou je už nútená správa!

To nie je všetko. Mesto musí na budúci rok splatiť 900-tisícový dlh voči dopravcovi MHD, zaplatiť odložené splátky úveru a uhradiť 600-tisícovú splátku za PPP projekt na obnovu mestských komunikácií. Pri 20-percentnom plnení kapitálových príjmov z predaja alebo prenájmu mestského majetku, pri nulových eurofondoch či iných mimorozpočtových príjmoch mesto neráta s vlastnými investíciami väčšieho rozsahu (stagnácia pokračuje).

Ako sa teraz ukazuje, nešlo o žiadne šírenie poplašnej správy, ale o holú realitu všedného dňa, ktorá musí postaviť do pozoru poslancov. Oni budú schvaľovať rozpočet mesta na budúci rok, aj s výhľadom na ďalšie dva, z ktorých  2014 bude volebný…

Kto vie, kde je sever a vidí aj trochu za roh, toho tento dramatický vývoj ekonomickej situácie mesta v polčase volebného obdobia primátora Gogolu a spol. neprekvapuje. Celý čas na našom portáli upozorňujeme (žiaľ ešte stále sme skôr výnimkou medzi ostatnými médiami), že „samosprávni amatéri“ vo vedení mesta sú pre Banskú Bystricu v ekonomicky zlých časoch všeobecnej hospodárskej krízy veľkým rizikom, za čo nás na MsÚ dali na index…

Aký to paradox, keď po stredajšom zasadnutí slovenskej vlády, ktorá pripravila pre NR SR úsporný štátny rozpočet na budúci rok, s ambíciou dosiahnuť deficit verejných financií pod 3% HDP, minister financií Peter Kažimír povie: „V týchto ťažkých časoch má štát ťahúňa v automobilkách. Dobrý hospodár si však musí vytvárať rezervu, aby ju mohol použiť na nepredvídateľné situácie počas krízy, čo sme aj urobili.“

Položme si otázku, čo je ekonomickým ťahúňom mesta Banská Bystrica, okrem drobných podnikateľov a občanov – daňových poplatníkov? Je smutné, keď krajské mesto nemá aspoň jeden strategický výrobný podnik, ale najväčším zamestnávateľmi sú zadlžená Rooseveltova nemocnica, UMB, samospráva a štátna správa. Tieto organizácie však ani pri najlepšej vôli nemôžu byť ťahúňmi ekonomiky mesta, pretože slúžia na niečo úplne iné. Naozaj nás zachráni cestovný ruch, ktorému stále chýba strategická koncepcia?

Aj keď nepoznáme presné rozdelenie plánovaných príjmov a výdavkov návrhu rozpočtu mesta na rok 2013, dovoľujeme si uviesť niekoľko rád pre poslancov, na čo by sa mohli a mali pri plátaní rozpočtovej diery zamerať, aby ich občania nečinili spoluzodpovednými za tento (zatiaľ) zúfalý stav hospodárenia samosprávy, za čo zo zákona zodpovedá štatutár.

V prvom rade by sa mali pozrieť na diery v „mestskej lodi“, ktorej kapitán, stojac na palube, sa pri hrách môže cítiť ako na Titanicu, do ktorého podpalubia cez navŕtané otvory čoraz väčším prúdom tečie voda a postupne ťahá veľké plavidlo aj s posádkou ku dnu. Nech primátor Peter Gogola vysvetlí verejnosti, ako je to so skutočnou zadlženosťou mesta v novembri 2012, keď začiatkom roka vravel o aktuálnom dlhu 228 eur na jedného Banskobystričana, hoci za Saktora v roku 2010 to bolo len 169 eur na hlavu? Ako sa mohlo mesto za dva roky dostať ku kritickej 60-percentnej miere zadlženia (bez úveru), keď v roku 2010 bola miera zadlženia k bežným príjmom rozpočtu pod 30%?

Treba sa pýtať aj na to, prečo mesto prišlo o schválené eurofondy  na školy (5 miliónov eur) a komplexný informačný systém (3 milióny eur), čo teraz musí financovať  z rozpočtu alebo na báze nečitateľných verejno-súkromných partnerstiev (napr. s Krematórium Nitra s.r.o.).

Z poznania veci a vlastných skúseností v meste by sme v prvom kroku odporúčali niekoľko šetriacich krokov, ktoré je možné urobiť bez veľkého  nasadenia síl a energie.

1. Zadefinovať v návrhu rozpočtu priority a nevyhnutné výdavky na základné komunálne služby mesta pre občanov, bez ktorých nemôže mesto existovať a udrží si minimálne neutrálne hospodárenie (plus záväzné zabezpečenie eurofondov na konkrétne projekty a mimorozpočtových príjmov na investície).

2.  Stopnúť prechod samosprávy  s úverom z Prima banky do ČSOB, za čo musí  mesto zbytočne zaplatiť pokutu vo výške takmer 400.000 eur (nehovoriac o nevýhodnejšej úrokovej miere a ďalších poplatkoch).

3. Zastaviť realizáciu nejasného projektu elektronizácie samosprávy s digitalizáciou dokumentov (DMS), ktorý má budúci rok  odčerpať z rozpočtu  mesta takmer 500.000 eur. Obrazne povedané: „Načo nám bude mercedes na dvore, keď nebudeme mať na benzín?“

4. Pripraviť 7.zmenu organizačnej štruktúry mestského úradu, ktorá by sa mala vrátiť do praxou overeného stavu na začiatku volebného obdobia, so zrušením neefektívneho viacstupňového riadenia (bez námestníkov a ďalších nadbytočných vedúcich na rôznych úrovniach, ktorí zbytočne komplikujú riadny obeh dokladov na úrade a rýchle vybavovanie vecí pre občanov). Tým sa ušetrí podstatná časť miezd (nie na úkor poctivých radových úradníkov).

V tejto chvíli sme presvedčení, že ak sa niečo zásadné a prelomové nestane, môžu sa Banskobystričania v decembri dožiť toho, že tou „hrubou záplatou na hrubú dieru v rozpočte“ budú oni sami. Zatiaľ je to len pozícia  rukojemníkov vedenia mesta…