Snaha mesta Banská Bystrica vysvetliť občanom prípravu rozpočtu mesta na rok 2013 a umožniť im aspoň sčasti podieľať sa na jeho tvorbe vyšla naprázdno. V piatok 26.októbra o 15:00 hod. sa na prezentácii tvorby mestského rozpočtu zúčastnilo iba 8 z takmer 80 tisíc obyvateľov mesta pod Urpínom.

„Keby som bol sarkastický, tak na 78 tisíc obyvateľov mesta by som očakával viac ľudí prejavujúcich záujem o rozpočet mesta,“ povedal primátor Peter Gogola na úvod komorného stretnutia s občanmi v jednej zo zasadačiek mestského úradu.

Ekonomický námestník prednostu MsÚ Branislav Slaný sa pokúsil nadľahčiť trochu trápnu situáciu pred prezentáciou tvorby rozpočtu s dvomi úradníčkami mesta. Prítomným ôsmim občanom, piatim mestským poslancom pred 5 novinármi s jedným kameramanom povedal: „Som rád, že sme správne odľahli veľkosť miestnosti.“ Piatkový popoludňajší termín vraj mesto zvolilo preto, že väčšina občanov je cez týždeň dopoludnia v práci.

Pravdupovediac piatkové popoludnie na takéto stretnutie s občanmi, navyše s pomerne zložitou ekonomickou témou, nebolo šťastným rozhodnutím. Pri všetkej úcte k občanom, rozpočtu samosprávy, podobne ako územnému plánu mesta, rozumie iba užší okruh odborníkov. Preto okrem vhodnejšieho termínu bolo treba zvoliť aj pútavejší spôsob pozvania, s nápaditejšou formou prezentácie. Jedna z prítomných obyvateliek mesta označila neuveriteľne nízku účasť občanov za vážne varovanie pre vedenie mesta, že Banskobystričania stratili záujem o veci verejné.

Piatková prezentácia tvorby rozpočtu mesta občanom vraj mala byť súčasťou premietnutia odporúčaní Transparency International Slovensko (TIS) do bežnej praxe samosprávy. TIS vo svojom protikorupčnom projekte vypracovanom pre mesto Banská Bystrica okrem iného odporúča „realizovať pred schvaľovaním rozpočtu informačnú kampaň o rozpočte, príjmoch, výdavkoch a možnostiach verejnosti návrh rozpočtu pripomienkovať.” Nič proti tomu, ale TIS toho odporúčala mestu oveľa viac aj v iných oblastiach činnosti mestského úradu. Verejne známym sa stal azda iba „Etický kódex“ zamestnanca MsÚ aj s rozporuplným etickým komisárom, čo na tvárach normálnych ľudí vyvoláva skôr trpký úsmev, ako nejaký užitočný praktický krok ku skutočnej otvorenosti mestskej samosprávy.

Tak či onak, prítomní občania sa z piatkovej prezentácie tvorby rozpočtu mesta mohli dozvedieť, že bežné príjmy mesta za rok tvoria podielové dane od štátu (45%), miestne dane a poplatky (23%), transfery štátu na prenesený výkon funkcií (20%), príjmy od obyvateľov na konkrétne služby samosprávy (6%) a ostatné príjmy z činnosti mesta a jeho organizácií (6%). Z toho mesto financuje najmä školstvo (37%) a ostané komunálne služby, ako sú mieste komunikácie, MHD, odvoz smetí, verejné osvetlenie či správa mesta.

Z predaja majetku a a ďalších finančných operácií spojených s mestskými aktívami sa skladajú kapitálové príjmy mesta, ktoré sú však v poslednej dobe na takej nízkej úrovni (asi 20% plánu), že sa nedá počítať s väčšími vlastnými investíciami vo forme kapitálových výdavkov. Škoda, že sa nehovorilo o tzv. mimorozpočtových zdrojoch z eurofondov, štátnych grantov alebo od súkromných investorov, ktoré dokážu rozhýbať zamrznutý investičný trh v meste.

Ten v Banskej Bystrici dokážu pre mesto v tejto chvíli zabezpečiť iba mestské obchodné spoločnosti, od ktorých by však niektorí občania skôr očakávali dividendy. To je otázka pre poslancov a primátora. Napríklad v priemyselnom parku Šalková, ktorý má pod palcom mestská spoločnosť MBB a.s., by to bolo o tom, či ďalej investovať do prípravy stavebných pozemkov pre nových investorov prinášajúcich prácu pre Banskobytričanov a dane z nehnuteľností pre mesto, alebo časť svojho prevádzkového zisku dať mestu na plátane rozpočtových dier (viď rozhovor s predsedom predstavenstva MBB a.s.).

Čo sa týka možnej aktívnej účasti občanov na tvorbe a ovplyvňovaní mestského rozpočtu pri zhuba 43 miliónovom objeme ročných príjmov (participácia), tak treba otvorene povedať, že občania môžu reálne ovplyvniť iba rozdelenie 330.000 eur. Je to 1,5 eura na obyvateľa pre jednotlivé občianske rady (120.000 eur) a po 30.000 eur pre jednotlivé mestské časti na menšie investície (210.000 eur). V zastupiteľskej demokracii rozpočet mesta schvaľuje mestské zastupiteľstvo a občania sa k predloženému návrhu môžu iba vyjadrovať. Možno by mohli ovplyvniť rozhodovanie o tom, či nejaká plánovaná investícia mesta sa má prednostne použiť na riešenie toho či onoho problému. Ibaže v roku 2013 to určite nehrozí, keďže investičných zdrojov nebude nazvyš, skôr naopak.

Na otázku občana, aké väčšie projekty chystá mesto na budúci rok, zostalo najskôr ticho. Až po chvíli reagoval primátor informáciou, že Mestské lesy s.r.o. vyhrali dlhoročný súdny spor so štátom a od ministerstva životného prostredia príde vyše 100 tisíc eur, ktoré sa použijú na rekonštrukciu chodníka na Urpín, v čom sa chce štatutár mesta osobne angažovať…

Návrh rozpočtu mesta na rok 2013, ktorý sa podľa primátora Petra Gogolu dá nazvať „rokom zodpovednosti“, bude známy 15. novembra a zastupiteľstve ho po pripomienkovaní bude schvaľovať v decembri. Okrem toho, že v roku 2013 bude musieť mesto splatiť svoj starý dlh vo výške 900 tisíc eur voči dopravcovi MHD a uhradiť 300 tisíc eur za odložené splátky úveru, malo by sa banskobystrická samospráva vysporiadať aj s verejným záväzkom, ktorý uzatvorilo Združenie miesta obcí Slovenska ZMOS v memorande s vládou SR.

Samosprávy sa v roku 2013 budú podieľať na konsolidácii verejných financií Slovenska 5-percentným šetrením na mzdách a 10-percentným šetrením na zabezpečovaní tovarov a služieb. Ako sa to v praxi premietne do návrhu rozpočtu mesta Banská Bystrica na budúci rok, ešte nie je známe. Vieme iba to, že vzhľadom na vyčerpanie finančných rezerv mesta z minulých rokov sa bude šetrenie na mzdách na príklad v školstve alebo na komunálnych službách pre občanov hľadať veľmi ťažko.

Faktom je, že nad tým, prečo o tvorbu rozpočtu mesta prejavilo záujme iba jedna desaťtisícina Banskobystričanov, by sa malo v prvom rade zamyslieť primátor so svojím tímom spolupracovníkov vo vedení. Spoliehať sa na to, že zverejnením termínu stretnutia s občanmi na internete, tlačených médiám či v sms-kách sa urobilo všetko pre propagáciu podujatia, je v našich bystrických končinách zúfalo málo.

Obzvlášť keď si nechceme myslieť, že ide o nejaký ďalší marketingový ťah, ako formálne deklarovať záujem samosprávy o občanov a ich názory. Snaha bola, ale minula sa účinkom…