Koncom júla uplynie rok od náhlej smrti zatiaľ posledného banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Odvtedy celá Banskobystrická rímskokatolícka diecéza čaká na nového biskupa.
Od úmrtia 70-ročného Rudolfa Baláža 27.júla 2011 spravuje Banskobystrickú diecézu diecézny administrátor Marián Bublinec. Práve on by sa mohol stať novým banskobystrickým biskupom. Avšak vzhľadom na tendenciu Benedikta XVI. menovať na čelo diecéz dovtedajších pomocných biskupov to nemusí byť isté.
Banskobystričan Marián Sekerák na portáli svetkrestanstva.sk hovorí o tom, že v zásade môžu nastať tri varianty výberu nástupcu Mons. Baláža. Stať sa ním môže niektorý zo súčasných pomocných biskupov. Takýto scenár bol prijatý pri menovaní sídelných biskupov (či arcibiskupov), ktorými sa stali napríklad Stanislav Zvolenský (Bratislava), Vladimír Filo (Rožňava), Bernard Bober (Košice), Tomáš Galis (Žilina) či Štefan Sečka (Spiš).
Podobná procedúra je známa aj z Českej republiky, kde sa v roku 2010 rok stal pražským arcibiskupom a českým prímasom dovtedajší královohradecký biskup Dominik Duka. V takomto prípade by sa ako najpravdepodobnejší kandidát javil 64-ročný spišský pomocný biskup Andrej Imrich, o ktorom sa uvažovalo už pri rozhodovaní o novej hlave Spišskej diecézy. Biskup Imrich je navyše posledným z pomocných biskupov vysvätených v prvých ponovembrových rokoch, ktorý nebol povýšený do úradu diecézneho biskupa.
Druhou možnosťou je menovanie niektorého z kňazov banskobystrického kléru. Tu je kandidátov viacero. Vďaka rôznorodým skúsenostiam a veku zaujíma osobitné postavenie Ján Krajčík (48), súčasný dekan dekanátu Banská Bystrica-katedrála. Ide o kňaza, ktorý po svojej ordinácii v roku 1988 bol až do konca totalitného obdobia mimo pastorácie, pričom kňazské skúsenosti nadobúdal nielen doma, ale aj v Rusku ako prefekt petrohradského kňazského seminára. Ďalej je to Marián Bublinec (46), súčasný administrátor diecézy. Pôsobí zároveň ako vedúci Katedry katechetiky a pedagogiky v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne a je riaditeľom banskobystrického Diecézneho katechetického úradu.
Medzi kandidátov z tejto kategórie možno zaradiť aj riaditeľa Biskupského úradu Vladimíra Farkaša (53) či doterajšieho biskupského tajomníka a ceremoniára Jozefa Štrbu (45). Vekovo starším je bývalý rektor Badínskeho seminára a súčasný zvolenský dekan Vojtech Nepšinský (62).
Napokon tretím variantom je biskupské menovanie kňaza z inej, ako Banskobystrickej diecézy. Paradoxne príkladom takéhoto postupu bolo menovanie Róberta Bezáka (52), dovtedy rehoľného kňaza pôsobiaceho na území Banskobystrickej diecézy, za trnavského arcibiskupa. Zhodou okolností práve v tomto čase, keď sa napĺňa rok od úmrtia nášho doterajšieho biskupa, pápež Benedikt XVI. odvolal arcibiskupa Bezáka z funkcie. Predtým sa o ňom hovorilo ako o jednom z možných nástupcov biskupa Baláža…
Je trochu čudné, keď Vatikánu tak dlho trvá menovanie nástupcu banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, na druhej strane tak rýchlo a bez slov pápež odvolá arcibiskupa Róberta Bezáka. Banskobystričania by sa možno potešili, keby jednu duchovnú osobnosť katolíckej cirkvi nahradila druhá, aj keď v prípade Róberta Bezáka je to vzhľadom na nevyberaný spôsob ukončenia jeho pastoračného pôsobenia v Trnave pápežom už len nenaplnený sen slobodných dobromyseľných kresťanov…
Ako povedal známy rímskokatolícky kňaz a salezián Anton Srholec na utorkovom koncerte za Róberta Bezáka na Hlavnom námestí v Bratislave: „To sa nenájde na Slovensku jediný biskup, jediný kňaz, ktorý by povedal svoj názor, čo on pre nás urobil? Aby sme ho nenechali ako toho Krista Pána…“ Srholcove slová by sme mohli voľne parafrázovať aj na Banskobystrickú diecézu s otázkou:„Dokedy budú Banskobystričania čakať na svojho nového biskupa, vari si ho nezaslúžime?“
Banskobystrická rímskokatolícka diecéza bola zriadená 13. marca 1776 odčlenením z Ostrihomskej arcidiecézy. Od 30. decembra 1977 patrila pod metropolitné biskupstvo bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. Dovtedy bola metropolitným biskupstvom Ostrihomská arcidiecéza. Od 14. februára 2008 patrí pod metropolitné sídlo – Bratislavskú arcidiecézu. Rozloha diecézy je 5 424 km?, tvorí ju 16 dekanátov. Patrónom Banskobystrickej diecézy je sv. František Xaverský.
Dekanáty Banskobystrickej diecézy: Banská Bystrica-mesto, Banská Bystrica-katedrála, Banská Štiavnica, Bojnice, Detva, Krupina, Levice, Nová Baňa, Partizánske, Prievidza, Slovenská Ľupča, Šahy, Turčianske Teplice, Veľký Krtíš, Zvolen, Žiar nad Hronom.
*Bývalý banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis (vymenovaný 28. augusta 1999) pôsobil v meste pod Urpínom do 14. februára 2008, kedy bol vymenovaný za diecézneho biskupa Žilinskej diecézy.
**Bývalý farský administrátor v Radvani a v bazilike minor na Starých Horách Róbert Bezák bol 18.februára 2009 vymenovaný za trnavského arcibiskupa (2.júla 2012 odvolaný z funkcie).
Zdroj: Bystricoviny.sk, svet kresťanstva