Túto otázku si po 16 mesiacoch od poslednej zmeny vo vedení mesta nevdojak položí Banskobystričan, keď trochu pozornejšie sleduje vývoj situácie v meste pod Urpínom. Bez ohľadu na to, či niekto bol alebo nebol voličom primátora Petra Gogolu, čoraz zreteľnejšie cítiť sklamanie.

Aj keď v médiách to zatiaľ nezaznieva, debaty ľudí na túto tému sa klonia k názoru, že súčasný banskobystrický primátor asi nebude nositeľom očakávanej zmeny. Medzi jeho priaznivcami a „fanynkami“ ešte občas zaznieva: „Veď ten Peter je taký dobrý človek, veľa si prežil po smrti prvej manželky, keď sa musel starať o dvojičky…“

Áno, jeho životný príbeh je silný a zaujal mnohých voličov. Neuškodilo mu ani dodatočné priznanie sa k mimomanželskému pomeru. Ibaže život píše aj iné každodenné príbehy, ktoré nie sú také osudové, ale takpovediac pracovné. Tu už činnosť prvého muža mesta taká silná nie je. „Možno by tejto ekonomicky zložitej dobe nemal byť primátorom učiteľ, ale niekto s podnikateľskými a politickými skúsenosťami a schopnosťami,“ počuť z radov precitnuvších voličov Petra Gogolu.

Niečo na tom bude. Bývalý učiteľ a hovorca, ešte stále bubeník rockovej skupiny, totiž po marcových predčasných parlamentných voľbách stratil akúkoľvek politickú podporu pravicových strán bývalej vládnej koalície. Paradoxne sa doposiaľ mohol opierať iba o svojich jediných (ne)politických podporovateľov v mestskom zastupiteľstve z poslaneckého klubu Banskobystrickej alternatívy, ale aj o tú môže časom prísť.

To, na čom sa nedohodne primátor Gogola s poslaneckou väčšinou Smeru-SD, jednoducho nebude. Treba povedať, že opoziční poslanci zatiaľ vždy prejavili ochotu k dohode, najmä čo sa týka riešenia ekonomických problémov mesta. Práve tie sa ukazujú do budúcnosti ako kľúčové.

Problémom však zďaleka nie je len osoba primátora, ale aj jeho manažmentu, ktorým sa na mestskom úrade obklopil. Z neho vyniká najmä podnikateľ a najvyšší mestský úradník Miroslav Rybár. Jeho posledné avantúry na mestskom úrade nesvedčia o veľkej profesionalite. Nepísaným pravidlom je, že aspoň jeden z vedenia mesta by mal mať skúsenosti z riadenia samosprávy, čo sa o banskobystrickom tandeme primátor-prednosta vonkoncom povedať nedá. V konečnom dôsledku však aj za úrad zodpovedá štatutár, teda primátor.

Keď porovnáme skutočnosť v apríli 2012 s predvolebnými sľubmi primátora Petra Gogolu z konca roka 2010, prídeme k nepríjemným záverom. Nezamestnanosť v Banskej Bystrici a okolí sa nebezpečne priblížila k 10 percentám, každý tretí mladý človek do 25 rokov je bez práce. Celkovo je to viac ako 6.000 nezamestnaných. Do mesta neprišiel za 16 mesiacov žiadny väčší investor či investícia.

Nebyť realizácie prvého mestského PPP projektu na rekonštrukciu mestských komunikácií pripraveného ešte za Saktora a prvých zmlúv mestskej spoločnosti MBB a.s. so záujemcami v priemyselnom parku Šalková, tak sa mesto pod Urpínom hrdí za vlaňajšok iba svojou „najväčšou“ investíciou zo získaného šesťtisícového grantu na obnovu Medokýša.

Nehovoriac o stále neukončených europrojektoch na obnovu škôl, o vládnom zastavení pokračovania R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, o zrušení centrálneho sídla daniarov v meste pod Urpínom či neexistujúcej geriatrii v krajskom meste.

Jedinou strategickou víziou primátora je rozvoj cestovného ruchu. Mesto už vstúpilo do súkromnej spoločnosti VISIT BB s.r.o. i do Oblastnej organizácie cestovného ruchu. Zatiaľ jediným viditeľnejším výsledkom tejto stratégie je Grilliada. Existuje riziko, že v tejto ekonomicky zložitej dobe postaviť rozvoj mesta iba na jednej nohe môže skončiť aj pádom z nej.

Aj keď prvé mesiace každého roka sú pre mestskú pokladňu najťažšie, lebo prílev miestnych daní od občanov prichádza až v máji a júni, aktuálne neplatenie faktúr dopravcom MHD, dodávateľovi elektriny či prevádzkovateľom komunálnych služieb, vytvára hrozbu budúceho zvýšenia zadlženia mesta. To je dnes na úrovni okolo 230 eur na hlavu Banskobystričana, čo podľa primátora Gogolu v porovnaní s ostatnými krajskými mestami predstavuje jeden z najnižších dlhov. Žeby predzvesť čerpania nových úverov, keď sa nebude dať pohnúť z miesta?

Neradno ešte nad tým všetkým lámať palicu, ale súčasne sa nemožno zbaviť nepríjemného pocitu, že mesto Banská Bystrica vedú amatéri bez jasnej politickej podpory. Pred polčasom ich štvorročného funkčného obdobia to nie je veľmi potešiteľné zistenie. Vyvstáva otázka, kam to môže viesť. Aby sa nestalo, že toho „skapatého psa“ nájdeme až teraz…