Po roku opäť ožije v Banskej Bystrici mimoriadne zaujímavá osobnosť slovenskej hudobnej scény minulého storočia. 13. a 14. apríla sa v kinosále Múzea SNP v Banskej Bystrici uskutoční spomienkové podujatie venované osobnosti Deža Ursínyho.

V piatok o 19:00 hod. to bude premietanie dokumentov „Sanitrárovci, Gajdoš Antalík, Času je málo a voda stúpa“, v sobotu o 17:00 hod. „Vôňa života, O rakovine a nádeji“ aj s diskusiou. Minulý rok sa spomínalo na Deža Ursínyho v Bethlenovom dome (Stredoslovenská galéria) s hosťami Ivanom Štrpkom, Pavlom Daněkom, Jurajom Solanom a Jakubom Ursínym. Organizátormi boli Juraj Havlík a Martin Novák.

Tohto roku sa presúvajú dva spomienkové večery do kinosály Múzea SNP. Deža Ursínyho nám organizátori predstavia ako menej známeho dramaturga, režiséra a scenáristu. „Premietneme etnograficky a sociálne zamerané krátke filmy Sanitrárovci, Gajdoš Antalík a Vôňa života z 80-tych rokov i dlhšie dokumentárne snímky O rakovine a nádeji , či Času je málo a voda stúpa z 90-tych rokov o hraničných životných situáciách, ktoré sú úzko späté s Ursinyho vlastným osudom a hľadaním,“ povedal k programu Juraj Havlík.

V sobotu 14.apríla bude súčasťou programu aj diskusia so vzácnymi hosťami. Jedným z nich je Mariánom Urbanom, ktorý 15 rokov „sedel s Dežom vo viacerých kanceláriách“ a Ivom Brachtlom, ktorý s Ursinym spolupracoval v poslednom období života. Organizátorom podujatia s Jurajom Havlíkom z neformálnej skupiny „ľudí spája(ť_je) umenie“, spoluorganizátormi Múzeum SNP a Slovenský filmový ústav.

Dežo Ursíny (1947-1995)
Dezider „Dežo“ Ursíny sa narodil 4.októbra 1947. Prvú gitaru dostal ako 11-ročný. V rokoch 1963-64 hral v skupinách Fontána a Jolana. Neskôr sa stal lídrom hudobnej skupiny The Beatmen, výrazne ovplyvnený Beatles. V roku 1967 zakladá s Fedorom Frešom a Dušanom Hájekom skupinu The Soulmen.

V tom istom roku Ursíny začína študovať na VŠMU filmovú a televíznu tvorbu. Po niekoľkých úspešných koncertoch a spoločnom vystúpení so skupinou Prúdy v roku 1968 sa The Soulmen rozpadá. V auguste 1970 , keď spojil s klaviristom Jarom Filipom, zakladá skupinu Provisorium, ktorej zostava sa neskôr často menila. V roku 1974 začal pracovať ako dramaturg krátkeho filmu vo filmových ateliéroch na Kolibe.

Dežo Ursíny spieval svoje piesne väčšinou v angličtine. V spolupráci s Ivanom Štrpkom nahral v roku 1977 ich prvé spoločné album Pevnina detstva. Vzhľadom na to, že svoje kompozície zameriavali na  textovú formu piesní, po hudobnej stránke boli určené skôr na počúvanie. Preto sa v 70.rokoch Ursíny objavoval zriedkavejšie na koncertoch. Zložil hudbu k filmom Bubeník červeného kríža  a Řeknem si to příští léto.

V roku 1979 sa Ursíny a Filip spojili s basgitaristom Pavlom Daněkom a založili zoskupenie s názvom Burčiak, ktoré nahralo album Nové mapy ticha. So Štrpkom v roku 1980 nahráva album Modrý vrch. Podieľal sa na aj niekoľkých muzikáloch, z nich najznámejší je Neberte nám princeznú. V roku 1982 začal spolupracovať so skupinou Prognóza a nahráva album 4/4. Objavuje sa častejšie aj v televízii a nahráva albumy Bez počasia, Zelená a Na ceste domov.

V roku 1989 Ursínymu diagnostikovali rakovinu jazyka a koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval celovečerný film O rakovine a nádeji  a nahral dvojalbum Ten istý tanec, v ktorom sa po prvýkrát predstavil ako textár. Neskôr vychádzajú albumy Momentky a Do tla. V rokoch 1992-94 nakrútil dva filmy: Dům matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. V roku 1994 vychádza jeho ďalší album Príbeh. Vo februári 1995 začal spolupracovať s Ivanom Brachtlom na celovečernom dokumentárnom filme Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý však už nestihol dokončiť (neskôr vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa).

2.mája  1995 prehral boj so zákernou chorobou a zomiera vo svojom byte v Bratislave-Dúbravke. Po jeho smrti ešte vyšli albumy Pevniny a vrchy (1997),v roku 2000 Pevniny a vrchy 2 (rarity) a Posledný príbeh, Neberte nám princeznú (2001).

Dežo Ursíny sa natrvalo zapísal do dejín slovenskej bigbítovej a artrockovej hudby. Bol hudobníkom, skladateľom, spevákom a textárom. Profesionálne sa venoval aj filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako autor filmovej hudby, dramaturg, režisér, autor námetov a scenárista. Jeho kariéra je úzko spojená s básnikom a textárom jeho piesní Ivanom Štrpkom, s ktorým spolupracoval na 11 štúdiových albumoch. Je to legenda slovenskej hudby 20.storočia.