Hokejisti Banskej Bystrice zakončia základnú časť Tipsport Extraligy na svojom ľade netradičným spôsobom. Posledné dve domáce stretnutia základnej časti nastúpia Barani, rovnako ako vlani, v retrodresoch z osemdesiatych rokov minulého storočia.

Tentoraz sa fanúšikovia môžu tešiť na červenú sadu dresov. Prvé z nich sa odohrá už v nedeľu 19. februára 2012 proti HC SLOVAN Bratislava. Týmto stretnutím odštartujú oslavy 90. výročia hokeja v Banskej Bystrici.

Druhé, ktoré bude zároveň aj posledným v základnej časti, sa odohrá 4.marca.2012 proti HK 36 Skalica. Tu dôjde aj k oceneniu osobností z histórie banskobystrického hokeja, ktoré v minulosti pracovali ako funkcionári, tréneri či hráči. Rovnako ako minulý rok, tak aj ter z si prídu na svoje zberatelia dresov, ktorí ich budú môcť v internetovej dražbe získať.

Prídťe povzbudiť svojich obľúbených hráčov na spomínané stretnutia a prispejte aj vy tak k dobrej atmosfére a ešte lepšiemu výkonu hokejistov spod Urpína. Barani do toho!!!

Z histórie banskobystrického hokeja

Počiatky korčuľovania v Banskej Bystrici sa datujú do roku 1889, kedy v čase mrazov robilo mesto klzisko z vôd Hrona v mieste dnešnej budovy Vojenskej správy. V 20. rokoch 20. storočia existovalo v Bystrici až 6 športových klubov, pre nás najzaujímavejším je Slávia, ktorá okrem atletického, šermiarskeho, tenisového, futbalového a krasokorčuliarskeho, zastrešovala aj oddiel bandy hokeja. Bystričania v ňom patrili medzi najlepších na Slovensku, no tento typ hokeja sa u nás dlho neudržal.

Už v rokoch 1922-23 sa začal v Bystrici hrávať pravý kanadský hokej. Zásluhu na tom mal obchodník zo športovými potrebami Ernest Šebök, ktorý do Bystrice priniesol prvé korčule a hokejky „made in Canada“, rovnako ako aj prvé pravidlá. Keďže sa na svojich obchodných cestách mal možnosť s nimi dobre oboznámiť, stal sa aj prvým hokejovým rozhodcom. Hokej spočiatku hralo len 6 hráčov a útočilo sa len vtedy, keď si hráči oddýchli – išlo o tzv. „stojaci ľadový hokej“. K pokroku došlo v sezóne 1933-34, kedy začala Bystrica hrávať na dve kompletné päťky. V období Slovenskej republiky patrili medzi najlepšie družstvá OAP Bratislava, ŠK Bratislava, HC Tatry – Poprad a ŠK Banská Bystrica.

Počas 2. svetovej vojny v období SNP sa hokej v Bystrici nehral, pretože mnoho hráčov aj funkcionárov patrilo k účastníkom odboja. Niektorí z nich sa už bohužiaľ medzi mantinely nikdy nevrátili, pretože v boji padli.

Po vojne v sezóne 1945/46 hrala Bystrica prvý krát najvyššiu celoštátnu súťaž spolu s klubmi s SK Podolí Praha, HC Stadion Praha. LTC Praha, ŠK Bratislava a SK Budějovice, keďže ale naši hráči nemali možnosť hrávať a trénovať na umelom ľade, museli sa spoliehať na priazeň počasia a väčšinu zápasov boli nútení odohrať na súperových ihriskách, kde vysoko prehrali a zo súťaže vypadli.

Od roku 1948 hrali hokejisti Bystrice pod novým menom Sokol NV Banská Bystrica a od roku 1953 Slovan Banská Bystrica, pričom hrávali druhú najvyššiu súťaž.

V rokoch 1940-1955 hrával za Bystricu hráč, pri ktorom nie je možné sa nepristaviť. Volal sa František Javúrek. Narodil sa v Brne a hokeju sa upísal v Liptovskom Mikuláši. 15 rokov patril medzi najlepších slovenských hokejistov, bol osobnosťou svojej doby. Stal sa takmer každoročne kráľom strelcov v Bystrici, hoci hrával na poste obrancu. Po skončení aktívnej činnosti bol dlhé roky funkcionárom a trénerom. Bol to pán hokejista a veľký človek.

Rok 1956 je pre bystrický hokej pamätný tým, že v noci z 24. 12. na 25. 12. po prvý raz spustili do prevádzky umelú ľadovú plochu. Bystrica v tom čase hrávala 3. najvyššiu súťaž a obdobie do roku 1961 je možné charakterizovať ako obdobie snahy vrátiť sa do 2. ligy. V polovici 20. storočia bolo v móde meniť názvy klubov, čomu sa nevyhla ani Bystrica a stala sa z nej Červená hviezda (1958).

V roku 1961 došlo k reorganizácii systému hokejových súťaží a Bystrica začala hrávať v samostatnej slovenskej skupine 2. ligy, už pod názvom TJ iskra Smrečina Banská Bystrica. V sezóne 1966 došlo po 10. týždňoch ťažkej roboty k zastrešeniu zimného štadióna, čo znamenalo možnosť trénovať už aj v období vyšších teplôt. V roku 1967 mala Bystrica ľad už od 21. septembra. Bol to prvý ľad na Slovensku a na sústredenia ho využívali aj kluby a reprezentácie zo zahraničia.

V marci 1966 prišiel Ján Starší, v rámci svojej dizertačnej práce, s nápadom vytvoriť v Bystrici športové hokejové triedy a po veľkých vybavovačkách na Ministerstve školstva a vďaka úsiliu funkcionárov Iskry vznikla v školskom roku 1967/68 na základnej škole Golianovej na Uhlisku prvá experimentálna hokejová trieda v Československu. Prvými žiakmi takejto triedy boli: Bačkor, Bais, Bobula, Brúsil, Čech, Čizmaida, Holub, Horváth, Hronec, Kovalík, Križko, Lakatoš, Miklošovič, Ivan a Igor Országhovci, Pazúr, Rajčan, Rendvei, Rosenberger, Selecký, Starovecký, Šimko, Švagerko, Švantner, Štubňa, Varga, Vavrek a Vodecký. Výhodou športových tried bol predovšetkým fakt, že bolo možné do rozvrhu zaradiť aj tréningy a využívať ľadovú plochu v doobedňajších hodinách, ako aj možnosť systematickej prípravy talentovanej mládeže.

Ďalším hráčom, ktorý sa učil svoje prvé krôčky v korčuliach na bystrickom ľade a nedá sa nespomenúť je Vlastimil Plavucha, ktorý prešiel všetkými žiackymi kategóriami a v rokoch 1986-90 hrával v Bystrici za mužov, aby sa z neho neskôr stal vynikajúci hráč, majster Slovenska a reprezentant.

V roku 1993 sa zmenilo vedenie a názov klubu sa ŠK Iskra Banská Bystrica, ktorá bola po rozdelení štátov zaradená do druhej najvyššej súťaže na Slovensku. Svoj doteraz najväčší hokejový úspech zažilo družstvo mužov Bystrice v sezóne 1994/95, keď sa im podarilo postúpiť do najvyššej hokejovej súťaže Slovenska – do Extraligy.

Družstvo viedol Ján Šimčík st. a hráčsky káder tvorili: Harazín, Blaško, Mundil, Bološ, Dilík, Škorvánek, Šauša, Buzáši, Kadleček, Duda, Veselovský, Štrbík, Pánik, Hermánek, Konder, Longauer, Šimčík ml., Kamenský, Majling, Országh, Handzuš, Zigo, Dobrota, Kováč, Majeský Ivan, Koštial, Jelínek, Molnár. V nasledujúcej sezóne sa Bystrica v súťaži udržala. V tomto roku boli na drafte kanadsko-americkej NHL vybratí dvaja jej stabilní hráči Vladimír Országh a Michal Handzuš, neskôr sa k nim pridal aj ich spoluhráč Ivan Majeský. V Amerike v tom čase už pôsobil ďalší Bystričan Richard Zedník. V posledných 15 rokoch v Bystrici vyrástli aj ďalší skvelí hokejisti, ktorých treba spomenúť: Tomáš Surový a Peter Budaj, ako aj Zoltán Bátovský, ktorý bohužiaľ tragicky zahynul a svoje hokejové kvality nestihol dokázať.

V ďalších sezónach Bystrica z Extraligy vypadla, opäť sa do nej vrátila a v roku 1999 z nej pre finančné a iné problémy vypadla znova. Do novej sezóny vstupovala Bystrica s novým menom ŠaHK ISKRA Banská Bystrica, novým vedením a vysokými ambíciami. Obdobie tohto klubu a vedenia však pre bystrický hokej nebolo úspešné.

V auguste 2005 neúspešný klub ŠaHK Iskra Banská Bystrica zanikol a svoju históriu začal písať nový klub HC ´05 Banská Bystrica, ktorého cieľom po dlhodobej stagnácii banskobystrického hokeja bolo obnoviť kvalitnú prácu s mládežou a dostať aj seniorské mužstvo na úroveň zodpovedajúcu dlhoročnej tradícii hokeja v Banskej Bystrici. Skupina nových majiteľov HC ´05 Banská Bystrica, združených okolo Zdenka Krajča, nedovolila nechať padnúť hokej v Banskej Bystrici do zabudnutia.

Najväčšími úspechmi HC´05 bol postup do Slovnaft Extraligy (2007/2008), 8. miesto v Slovnaft Extralige (2008/2009), 5. miesto v Slovnaft Extralige (2009/2010). V sezóne 2010-11 sa pod vedením prezidenta klubu JUDr. Juraja Kovala a trénerov Milana Staša s Vladimírom Országhom dostali banskobystrickí Barani do záverečných bojov play off Slovnaft Extraligy a obsadili skvelé tretie miesto. V aktuálnej sezóne Tipsport extraligy 2011-12 Barani úspešne bojujú o účasť v najlepšej osmičke play off.