27. novembra 2010 boli komunálne voľby a v Banskej Bystrici zvíťazil nezávislý kandidát na primátora Peter Gogola s politickou podporou vládnych pravicových strán SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd a OKS. Do mestského zastupiteľstva Banskobystričania zvolili väčšinu poslancov z koalície Smer-SD, SNS, HZDS.

Ako vyzerá politická situácia v meste Banská Bystrica k 27. novembru 2011? Viceprimátorka Katarína Čižmárová (SDKÚ-DS) ju pre denník SME zhodnotila takto: „Po prvých hektických rokovaniach sa už koalícia učí slušnosti a pochopila, že treba rokovať. Situácia však ostáva veľmi komplikovaná.“ V politike, aj v komunálnej, však platí všeobecné pravidlo, že menšinová vláda sa musí dohadovať s väčšinovým parlamentom. Skúsme si trochu zanalyzovať politickú situáciu v Banskej Bystrici po roku od posledných komunálnych volieb.

Peter Gogola porazil v primátorkách pri 39-percentnej voličskej účasti silného ľavicového kandidáta Ľubomíra Vážneho zo Smeru o takmer 3 400 hlasov. Stal sa takpovediac primátorom neľavicovej zmeny, k čomu mu okrem dobrej kampane pomohlo najmä historické zjednotenie sa pravice na podpore jediného spoločného kandidáta. V jeho prospech sa symbolicky 17.novembra, týždeň pred voľbami, vzdali kandidatúry Martin Baník z SDKÚ-DS a nezávislý Zdenko Haring, čo sa napokon ukázalo ako kľúčové.

Ak k zásadnej politickej zmene došlo na primátorskom stolci, v 31-člennom mestskom zastupiteľstve si svoje dominantné postavenie naopak posilnila koalícia Smer-SD, SNS, HZDS so 17 poslancami. Pravicové strany podporujúce primátora získali iba štyri mandáty, z toho 3 SDKÚ-DS a jeden nečlen SaS. Okrem toho sa do zastupiteľstva dostali traja nezávislí poslanci a sedemčlenný klub Banskobystrickej alternatívy (BBA).

Toto rozloženie politických síl naznačovalo, že primátor Gogola by mohol počítať s podporou maximálne 14 poslancov. Jednoznačne sa stal menšinovým „vládcom“ mesta. To sa prejavilo najmä pri riešení personálnych a ekonomických otázok, ktoré si okrem mestského úradu musí primátor nechať vždy posvätiť poslaneckou väčšinou v zastupiteľstve a bez nej si v zásadných veciach prakticky „nepípne“.

O všetkých pozíciách v mestských firmách alebo spoločnostiach s majetkovou účasťou mesta sa bez súhlasu väčšinovej opozície nedostal nikto z primátorových ľudí. Bez dohody s opozičnými poslancami by neprešiel rozpočet, ani žiadny predaj majetku či nová investícia. Známym sa stal prvý konflikt primátora s opozičnými poslancami pri stanovovaní jeho základného platu, ktorý mu zvýšili až v novembri. Inak tých skutočných politických stretov primátora s väčšinovou opozíciou za rok veľa nebolo, skôr sa iskrilo medzi poslancami a prednostom.

V plnej kompetencii primátora zostal iba mestský úrad, na čelo ktorého menoval svojho priateľa, podnikateľa a sponzora volebnej kampane Miroslava Rybára. Z neho však zároveň urobil najslabší článok svojej „primátorskej reťaze“, keď mesto riadia dvaja ľudia bez akýchkoľvek skúseností so samosprávou či komunálnou politikou. Navonok reprezentuje mesto primátor, ale podnikavý prednosta akoby ťahal dôležité nitky z jeho pozadia. Mestský úrad sa stal prakticky jediným priestorom, kde sa mohli umiestniť ľudia z prostredia politických strán podporujúcich primátora vo voľbách. Úplne mimo hry zostali Martin Baník a Zdenko Haring, pre ktorých sa akosi nenašlo primerané zadosťučinenie.

Postupne sa v zastupiteľstve vykryštalizovala skupina poslancov, ktorú možno ad hoc označiť za jeho podporovateľov. Z potenciálu 14 ich zostalo len 9 až 11. Jediný poslanecký klub, ktorý sa oficiálne hlási k podpore primátora, je BBA. Táto kedysi zásadne opozičná skupina občianskych aktivistov rezignovala na svoju nezávislosť a sťaby politická strana uzatvorila s primátorom nepísanú koaličnú dohodu. Zrazu „strážcovia čistoty procesov“ ani niektorí predtým kritickí miestni novinári nevidia občas zjavnú netransparentnosť a neprofesionalitu nového vedenia mesta (naposledy pri odignorovaní europrojektu revitalizácie mestských parkov). Je to zvláštne posolstvo pre celý mimovládny sektor i Transparency International na Slovensku.

Z trojčlenného poslaneckého klubu SDKÚ-DS sa k primátorovi zreteľnejšie hlási iba jeho zástupkyňa Katarína Čižmárová. Naopak, poslanec Ján Chladný sa stal jedným z najotvorenejších kritikov práce primátora i prednostu MsÚ. Zo štyroch nezávislých poslancov stabilnejšie podporujú prvého muža mesta maximálne dvaja, aj to v závislosti od aktuálneho problému a možných dopadov na ich voličské zázemie, alebo ich samotných.

Peter Gogola stratil reálnu politickú podporu aj z prostredia dosluhujúcich vládnych koaličných strán v Bratislave. Z nich sa o Banskú Bystricu ako tak zaujímal azda iba Most-Híd s ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom, bývalým Gogolovým šéfom v Štátnych lesoch. Ostatní lídri vládnych strán sa k Banskej Bystrici obracali skôr chrbtom (viď sťahovanie sídla Daňového riaditeľstva do Bratislavy, oddialenie pripraveného úseku R1 z B.Bystrice popod Hiadelské sedlo do Ružomberka za rok 2016 a podobne).

Mesto pod Urpínom sa za posledný rok nestalo cieľovou stanicou pre väčších investorov prichádzajúcich na Slovensko. Naopak, súčasná globálna kríza hrozí odchodom niektorých, ktorých tu už máme. Aj poradcovia banskobystrického primátora by si mali rozmyslieť, či zneisťovanie potenciálnych investorov kladením zbytočných prekážok je tým správnym liekom na ich udržanie v našom meste, kde nebezpečne začala rásť nezamestnanosť. Ani stratégia jedinej rozvojovej nohy mesta postavenej na cestovnom ruchu nemusí byť to „pravé orechové“, obzvlášť pri zlom strednodobom ekonomickom výhľade pre celú eurozónu.

Po roku je zrejmé, že politická podpora nezávislého banskobystrického primátora klesla v zastupiteľstve na tretinu, u politických strán napravo od stredu klesá k nule. Nehovoriac o tom, že je iba ťažko uveriteľné, aby po budúcoročných marcových predčasných voľbách na Slovensku ďalej vládla dnes už neexistujúca pravicová koalícia bez Smeru…

Utrpela aj občianska podpora nového primátora, keď zo sľubovanej zmeny v meste, v ktorom „skapal pes“, zatiaľ zostávajú zväčša iba sľuby. Zvoleným bulvárnym štýlom mediálneho priznania sa k dvom nemanželským deťom a spôsobom vládnutia so svojím prednostom mestského úradu, sa trochu zahmlil aj obraz statočného a bezúhonného otca a manžela, či transparentného bojovníka proti korupcii, najmä v očiach konzervatívnych Banskobystričanov vyznávajúcich kresťanské a demokratické hodnoty.

Z Petra Gogolu sa stal „reprezentačný“ primátor ponúkajúci ľuďom skôr „hry“, ale veľmi málo „chleba“. Jeho dobré úmysly ani zďaleka nemusia stačiť k tomu, aby dokázal splniť svoje predvolebné sľuby a priniesol do mesta pod Urpínom očakávanú zmenu. Bez profesionálneho tímu okolo neho a v úzkej spolupráci s väčšinou poslancov to asi nepôjde.

Zdá sa, že súčasnú politickú pozíciu banskobystrického primátora najlepšie charakterizuje slovné spojenie „generál bez vojska“. K hodnoteniu ďalších aspektov prvého roka mestskej vlády sa dostaneme neskôr.