Tohoročný Deň boja za slobodu a demokraciu v Banskej Bystrici bude mať 12. novembra 2011 o 19:00 hodine v divadle Štúdia tanca zaujímavú predohru. S originálnou operou „Zítra se bude…“ sa nám predstavia osobnosti z pražskej Opery Národného divadla.

Toto hudobné dielo vzniklo na motívy tragického politického procesu z roku 1950 v komunistickom Československu s JUDr. Miladou Horákovou, ktorú po zmanipulovanom súde obvinili z vlastizrady a popravili.

V hlavných úlohách sa predstavia skvelí českí umelci Soňa Červená, Jan Mikušek, Kuhnov detský zbor a Canti di Praga. Hudbu zložil Aleš Březina, libreto napísali Aleš Březina a Jiří Nekvasil, pod dirigentskou taktovkou Andrey Hora-Krausovej, so scénou a kostýmami Daniela Dvořáka, v réžii Jiřího Nekvasila.

„Najhoršie bylo to mlčanie, ľudia sa báli o procesoch hovoriť,“ spomína na inscenované procesy predstaviteľka Milady Horákovej – operná speváčka Soňa Červená, ktorá sa narodila v roku 1925. Jej manžel v 50-tych rokoch emigroval a matka zomrela za nevyjasnených okolností v pankráckej väznici.

Červenú eštébáci neskôr vypočúvali a vyhrážali sa jej. V roku 1962 odišla do Nemecka, kde aj zostala. Postupne se stala svetovou opernou hviezdou prvej veľkosti. V Československu se o nej takmer nehovorilo. Od 90-tych rokov minulého storočia žije v Čechách, kde príležitostne účinkuje nielen v hudobných projektoch, ale tiež v činohre a vo filme.

Impulzom k vytvoreniu diela bolo želanie vtedajšieho šéfa opery ND a operného režiséra Jiřího Nekvasila vytvoriť celovečerný hudobný projekt pre Soňu Červenú. Oslovil hudobného skladateľa a muzikológa Aleša Březinu, s ktorým vytvorili libreto o obludnosti totalitnej moci, zamerané na osobnosť doktorky Horákovej.

Libreto tvoria autentické texty vzťahujúce sa k procesu – od prvého telegramu poslaného v marci 1948, v ktorom sa náčelník ŠTB pýta, čo robiť, keby Horáková chcela prekročit hranice. Pokračuje zápismi zo samotného procesu, dopismi pracujúceho ľudu, prosbami o milosť od otca a dcéry Milady Horákovej, až po jej posledný dopis napísaný v predvečer popravy. Ten sa do rúk adresátky, vtedy šestnásťročnej dcéry, dostal až v roku 1990. „Celý proces bol vlastne divadlom pre divákov, zdivadelňovať toto obludné divadlo však už nebolo možné,“ hovorí Březina.

„Objavili sa informácie, že sa chystá opera, v ktorej Červená hrá Horákovú,“ s úsmevom spomína Soňa Červená a upozorňuje na skutočnosť, že v pripravovanej opere neboli interpreti spojení s konkrétnou osobou, ale iba prednášali texty v celej ich surovosti a údesnosti.

V hudobnej inscenácii okrem spevákov Soni Červenej a Jana Mikušeka účinkujú aj členovia Kühnovho detského zboru a zboru Canti di Praga. Deti interpretujú nejdesivejšie texty, ktoré pochádzajú z úst prokurátorov. Potom zborovo čítajú spomínaný dopis na rozlúčku, ktorý podľa Březinu neobsahuje ani stopu nenávisti či heroizmu.

„Nie je veľmi typické, aby si človek v našich končinách trebárs v nedeľu večer zašiel na modernú operu obsahujúcu text procesu s Miladou Horákovou. Snažil som sa preto vytvoriť hudbu, ktorá bude pestrá, silná a zrozumiteľná,“ hovorí Březina o hudbe, ktorú Červená charakterizuje ako „skvostnú, pre interpretov našťastie náročnú“. Scéna a kostýmy sú dielom Daniela Dvořáka. V divadle Kolowrat majú diváci interpretov takmer na dosah ruky, oddeľuje ich polopriepustná stena, ktorá sa chová aj ako zrkadlo.

„Mám kľud a mier vo svojej duši,“ prehlásila okrem iného Horáková v dobe, keď se blížil jej koniec. A práve v týchto slovách sa podľa Červenej skrýva posolstvo celého predstavenia. Po 75 minútach rýchleho a drsného divadla prichádza katarzia v podobe schopnosti človeka odpustiť a snažit sa do poslednej chvíle chrániť svojich blízkych. „Milada Horáková je súčasnosť,“ hovorí Červená o nejdesivejšom období českých dejín od bitky pri Bielej hore.

Vykonštruovaný súdny proces sa konal v dňoch 31.mája až 8. júna 1950. Za údajnú velezradu a špionáž Miladu Horákovú odsúdili k trestu smrti, ktorý v júni podpísal Klement Gottwald, hoci o milosť pre Horákovú žiadali svetové osobnosti, ako Winston Churchill alebo Albert Einstein. JUDr. Milada Horáková bola popravená 27. júna 1950.

Aleš Březina sa so Soňou Červenou pracovne zišli na tomto projekte tretí krát. Najskôr pre ňu vytvoril melodrámu „A-ha!“ na text jedného z autorov kabaretu Červená sedma, založeného otcom Soni Červenej. Potom pre ňu zložil Tango, ktoré Soňa Červená sama otextovala. „Zítra se bude…“ je prvou celovečernou operou Aleša Březinu.

Pre banskobystrických divákov sľubuje uvedenie opery „Zítra se bude…“ v divadle Štúdio tanca ojedinelý umelecký zážitok. Škoda nevyužiť takúto skvelú príležitosť, ktorú nám pripravili PKO s mestom Banská Bystrica.