Mnohí Banskobystričania ani nevedia, že v Banskej Bystrici na Tajovského ulici sídli Ústredie Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP). V decembri minulého roka minister životného prostredia SR József Nagy (Most-Híd) vymenoval nového generálneho riaditeľa SAŽP a začalo sa prepúšťať.

Mgr. Daniel Schmidtmayer (1978), inak absolvent banskobystrickej Fakulty prírodných vied UMB, je odborníkom pre recykláciu a odpady. Ledva sa v novej funkcii stihol rozkukať a ku koncu januára už hromadne rozdával výpovede, zväčša starším skúseným environmentalistom. Podľa našich informácií to postihlo niekde takmer celé pracoviská najmä na východnom Slovensku. Skúsení odborníci museli odísť a na ich miesta sa dostali noví bez toho, aby zamestnávateľ tým odchádzajúcim vysvetlil dôvody týchto zmien. Podobný scenár sa mal opakovať vo viacerých zložkách ministerstva životného prostredia (napríklad na odbore informatiky a odpadového hospodárstva).

Niekedy sa tomu hovorí aj čistky, ktoré sú v príkrom rozpore s proklamovanou transparentnosťou na vládnej či ministerskej úrovni. Otázkou je, z akého podnetu alebo na základe akých inštrukcií takto konali vedúci pracovníci v rezorte ministra Nagyho, keď prepustení zamestnanci do poslednej chvíle ani len netušili, že budú odvolaní a nikto sa ani len neunúval vysvetliť im, prečo a z akého dôvodu sa to deje. Nechce sa veriť, žeby o takýchto čudných spôsoboch personálnej politiky nevedel rezortný minister.

Faktom však je, že niektorí z odvolaných odborných zamestnancov SAŽP takpovediac „bez diskusie“ sa ocitli ako nezamestnaní na Úrade práce. Viacerí prepustení odborní pracovníci sa obrátili na Inšpektorát práce v Banskej Bystrici s podnetom na možné porušenie Zákonníka práce. A boli úspešní. V auguste dostali odpoveď od inšpektorov práce, že ich podnet bol opodstatnený. Zamestnávateľ SAŽP pri podávaní výpovedí porušil zákon.

Vedenie SAŹP postupovalo promptne a podľa našich informácií dotknutým osobám vyplatili odškodné vo výške dvojmesačného odstupného. To malo činiť celkom čiastku okolo 30 tisíc eur, teda takmer milión Sk z peňazí daňových poplatníkov. Otázka znie, kto za takéto zbytočné plytvanie verejnými zdrojmi určenými na ochranu životného prostredia nesie zodpovednosť? To stále platí, že zo štátneho krv netečie?

Na druhej strane stále zaráža ten nezmyselný postup radikálnych personálnych zmien po každých voľbách aj na pozíciách, ktoré by mali zostať vyhradené skutočným odborníkom a nie iba aktuálnym politickým či iným nominantom z „druhej ligy“. Takéto personálne čistky máme očakávať aj po marci 2012? Kto a kedy sa dokáže pozdvihnúť nad primitívnu politickú úroveň v odborných organizáciách a bude konečne rešpektovať v prvom rade profesionalitu ich zamestnancov?

Nehovoriac o tom, že okrem morálnych škôd vznikajú chybným postupom vedúcich orgánov aj škody finančné, ktoré v konečnom dôsledku zaplatíme my všetci. Shakespearov Hamlet by si povzdychol: „Niečo je choré v štáte dánskom.“ My dodávame: „Aj v tom našom.“