Každé štyri roky, niekedy aj častejšie zaplavia ulice našich miest billboardy s tvárami politikov. Jedni sa tvária seriózne a odhodlane, iní vsadia na úsmev a všetci spoločne žiadajú občanov o ich dôveru a hlasy v nadchádzajúcich voľbách. Občan je vtedy na prvom mieste. Sľubujú, presviedčajú, načúvajú ich problémom a hovoria o tom, čo všetko chcú pre nich urobiť.

Po voľbách však často vzniká dojem, akoby sa úloha občanov skončila vhodením hlasovacieho lístka do volebnej urny.

Takto by ale demokracia fungovať nemala. Demokracia nie je len o tom, kto vyhrá voľby a dočasne povedie ten ktorý úrad. Je predovšetkým o tom, komu patrí moc. A na túto otázku dáva naša ústava jasnú odpoveď – všetka moc v štáte patrí občanom.

Ak teda občania majú právo politikom moc dať, musia mať aj reálnu možnosť im ju odobrať.

Miroslav Čellár na ústavnoprávnom výbore NR SR

Politici nemôžu počúvať ľudí iba raz za štyri roky

Práve z tejto myšlienky vychádza návrh, ktorý sme spolu s mojimi kolegami predložili do Národnej rady SR. Chceme, aby občania mohli v referende rozhodnúť o skrátení volebného obdobia parlamentu, a tým otvoriť cestu k predčasným parlamentným voľbám a prípadnej výmene vlády.

Nejde o to, aby sa voľby opakovali vždy, keď niektorá politická strana prehrá alebo keď musí vláda robiť nepopulárne opatrenia. Mandát od občanov ale nie je bianko šek na štyri roky. Ak politici krajinu zle spravujú, zásadne porušujú svoje predvolebné sľuby alebo prijímajú rozhodnutia, na ktoré od voličov nedostali mandát, občania by mali mať možnosť demokraticky zasiahnuť.

Nechceme vytvoriť nástroj politickej nestability. Chceme vytvoriť demokratickú poistku proti arogancii moci. Politici totiž musia vedieť, že ich zodpovednosť voči voličom sa nekončí dňom volieb.

Miroslav Čellár

Slovensko nie je len Bratislava

Druhou, samostatnou témou, ktorú ako Bystričan pôsobiaci v Národnej rade SR vnímam veľmi intenzívne, je zastúpenie regiónov v parlamente.

Ako poslanec Národnej rady SR, samozrejme, zastupujem všetkých občanov Slovenskej republiky a spolu s kolegami sa venujeme problémom celého Slovenska. To však nič nemení na tom, že som Bystričan a na mojom meste a regióne mi osobitne záleží.

Preto vždy, keď mám možnosť pomôcť napríklad Rooseveltovej nemocnici, Univerzite Mateja Bela alebo ďalším inštitúciám v našom kraji, rád k tomu prispejem. Nie preto, že by si jeden región zaslúžil viac pozornosti ako iný, ale preto, že poznám jeho potreby a považujem za prirodzené pomáhať aj miestu, z ktorého pochádzam.

A práve preto si myslím, že podobný vzťah k svojmu regiónu a možnosť presadzovať jeho potreby by malo mať v parlamente viac poslancov zo všetkých častí Slovenska.

Rokovanie NR SR

Slovensko je krajinou rozmanitých regiónov. Iné problémy riešia ľudia v Bratislave, iné na Horehroní, Gemeri či Zemplíne. Napriek tomu máme volebný systém, v ktorom celé Slovensko tvorí jediný volebný obvod. Výsledkom je výrazná nerovnováha v tom, odkiaľ naši poslanci pochádzajú.

Podľa údajov Parlamentného inštitútu NR SR malo po parlamentných voľbách v roku 2023 až 63 zo 150 poslancov, teda 42 percent, trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, hoci tam žije približne 14 percent obyvateľov Slovenska. Banskobystrický kraj mal pritom len 14 poslancov, Košický kraj dokonca iba 8.

Ak by zastúpenie krajov zodpovedalo počtu ich obyvateľov, Bratislavský kraj by mal približne 20 poslancov, Banskobystrický 17 a Košický až 22.

Tieto čísla neznamenajú, že poslanec z Bratislavy nemôže dobre zastupovať záujmy celého Slovenska. Ukazujú však, že súčasný volebný systém nijako nezaručuje primerané zastúpenie jednotlivých regiónov. A práve to by sme podľa mňa mali zmeniť.

Zástupcovia UMB Banská Bystrica a NR SR po podpise Memoranda o vzájomnej spolupráci

Dva hlasy pre každého voliča

Jednou z možností je vytvorenie druhej komory parlamentu, ktorá by reprezentovala regióny. Takéto riešenie poznajú viaceré demokratické štáty. Osobne však považujem za zaujímavú inú cestu. Zachovať jednokomorový parlament so súčasnými 150 poslancami, ale zmeniť spôsob ich voľby.

Predstavme si, že každý volič by mal dva hlasy. Prvým by volil politickú stranu na celoštátnej kandidátnej listine, z ktorej by sa obsadilo 75 mandátov.

Druhým by volil kandidátku regionálnych zástupcov vo svojom samosprávnom kraji. Ďalších 75 mandátov by sa rozdelilo medzi kraje podľa počtu ich voličov a následne medzi politické strany podľa výsledkov v danom kraji.

Takýto systém by zabezpečil, že každý kraj bude mať v parlamente svojich zástupcov. Politické strany by zároveň museli venovať väčšiu pozornosť regionálnym osobnostiam. A významný prínos by mohol mať aj pre národnostné menšiny.

Samozrejme, konkrétne pravidlá by si vyžadovali odbornú diskusiu, najmä z pohľadu rovnosti volebného práva a zachovania pomerného zastúpenia. Nejde o boj Bratislavy proti zvyšku Slovenska. Ide o to, aby sa hlas ľudí z regiónov nestrácal.

Budova slovenského parlamentu

Moc patrí občanom, nie politikom

Referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu a zmena volebného systému môžu na prvý pohľad pôsobiť ako dve odlišné témy. V skutočnosti ich spája rovnaká myšlienka. A to že štát nepatrí politikom. Nepatrí vláde, parlamentnej väčšine ani politickým stranám. Patrí občanom.

Preto by občania mali mať možnosť zasiahnuť, keď politici stratia ich dôveru. A preto by mali mať ľudia z Banskej Bystrice, Brezna, Lučenca, Rimavskej Soboty či Revúcej väčší vplyv na to, kto bude ich záujmy presadzovať v Národnej rade SR.

Referendum je konkrétny návrh, ktorý sme spolu s kolegami predložili v Národnej rade SR. Zmena volebného systému je myšlienka, o ktorej by sme radi otvorili širšiu verejnú aj odbornú diskusiu.

Silná demokracia sa totiž nepozná podľa toho, koľko moci majú politici. Pozná sa podľa toho, koľko moci zostáva v rukách občanov.

Voľby