V sobotu 4. júla 2026 sa na Slovensku konalo referendum s dvomi otázkami – za zrušenie doživotnej renty a obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry i Národnej kriminálnej agentúry. Bolo však neplatné, pretože k urnám prišlo iba 16,13 % voličov, čo predstavuje najnižší počet z histórie referend na Slovensku (ak nepočítame zmarené referendum s 9,3 – percentnou účasťou v roku 1997 o vstupe SR do NATO a priame voľbe prezidenta).

Referenda 2026 sa v rámci celého Slovenska zúčastnilo 705 277 voličov, čo predstavovalo účasť 16,13 %. Platných hlasovacích lístkov bolo 698 757.Odpoveď áno označilo pri prvej otázke 93,43 % a pri druhej 92,23 % zúčastnených voličov.

Na platnosť referenda bola potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny voličov, čo sa podarilo len pri doposiaľ jedinom platnom referende v roku 2003 o vstupe Slovenska do Európskej únie.

V Banskobystrickom kraji bola voličská účasť 13,95 %, v meste Banská Bystrica sa referenda zúčastnilo 11 561 voličov, čo predstavuje účasť 19,23 %. Kompletné výsledky sobotňajšieho referenda sú dostupné na webe Štatistického úradu Slovenskej republiky https://slovak.statistics.sk.

Predseda Štatistického úradu SR Martin Nemky informoval, že najvyššiu účasť zaznamenali v Bratislavskom kraji s 21,84 percentami voličov. Najmenej voličov prišlo na referendum v Košickom kraji, kde hlasovalo iba 13,4 percenta voličov.

Martin Nemky

Petíciu za referendum iniciovala zbieraním podpisov od septembra 2024 mimoparlamentná strana Demokrati. Navrhovala v ňom tri otázky, no otázka s požiadavkou skrátiť volebné obdobie napokon nebola predmetom referenda. Prezident SR Peter Pellegrini otázku nezaradil, pretože podľa neho aj v súvislosti s predchádzajúcimi rozhodnutiami Ústavného súdu bola v rozpore s platným znením Ústavy SR, ktorá takúto možnosť nepripúšťa. .

Výsledky referenda sú podľa Ústavy SR platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

„Myslím si, že 16 percent nie je nejaký tragický výsledok. Keby to bolo pod desať percent, asi by to nebolo dobré. Hlavná otázka, pre ktorú 400 000 ľudí podpísalo petíciu, bola, aby mali možnosť vyjadriť sa, že nechcú pokračovanie tejto vlády. A túto otázku Pellegrini zarezal bez konzultácie s Ústavným súdom SR,“

uviedol po vyhlásení výsledkov referenda predseda Demokratov Jaroslav Naď.

Jaroslav Naď

Treba pripomenúť že Ústavný súd SR sa k tejto téme v minulosti vyjadril dvakrát na základe podnetov prezidentky Zuzany Čaputovej v rokoch 2021 a 2022 a dospel k záveru, že podobne navrhované otázky sú protiústavné.

Navyše pri schvaľovaní novely Ústavy SR v NR SR 25. januára 2023 vtedajší koaliční poslanci na návrh poslankyne Márie Kolíkovej vypustili z pôvodného návrhu možnosť vypísania predčasných volieb úspešným referendom. Súčasná opozícia v júni 2026 deklarovala, že nepodporí takúto zmenu ústavy navrhovanú koaličnou stranou Hlas, čím de facto zablokovala cestu k vypísaniu referenda o predčasných voľbách, ako to v petícii navrhovali Demokrati.

Prezident Peter Pellegrini pre TASR vyhlásil:

„Je smutné, že iniciátori referenda namiesto toho, aby si priznali neúspech, hľadajú vinu všade naokolo, len nie v sebe.  Referendum som musel vyhlásiť v súlade s Ústavou SR azákonmi.  Vždy budem rešpektovať ústavné právo občanov Slovenskej republiky požiadať o vypísanie referenda a aj sa na takomto referende zúčastniť. Z úcty k tomuto právu a k inštitútu referenda som sa na ňom zúčastnil aj ja, hoci ako občan, politik a človek mám svoj vlastný a jasný názor na toto konkrétne referendum.“

Peter Pellegrini

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok označil sobotné referendum za fiasko:

„Historicky to bola najnižšia účasť občanov v referende. Za toto fiasko by sa mali Demokrati Slovensku ospravedlniť a uhradiť jeho náklady.“

Podľa oficiálnych údajov Ministerstva vnútra SR a Štatistického úradu na prípravu, organizáciu a spracovanie výsledkov sobotňajšieho neúspešného referenda štát vyčlenil v štátnom rozpočte takmer 12,4 milióna eur…

Matúš Šutaj Eštok