Povrchné porovnávanie dvoch ľudí alebo vecí môže viesť k nepresným záverom. Tobôž keď porovnávate neporovnateľné. My sme sa však napriek tomu pokúsili porovnať dve slovenské mestá v spôsobe prijímania dôležitých rozhodnutí ovplyvňujúcich život ľudí a urbanistický rozvoj územia.

Konkrétne sme sa zamerali na Bratislavu a Banskú Bystricu. Zaujal nás spôsob riešenia plánovanej novej výstavby v citlivých zónach týchto miest, ku ktorým majú obyvatelia určitý blízky vzťah a predstavujú akési genius loci týchto miest. Paradoxne sa jedná o miesta, ktoré zažili svoj rozkvet za socializmu, kedy sa architektúra a urbanizmus neuberali práve tým najšťastnejším smerom vo vzťahu k našej dávnejšej histórii. Ide o bratislavské PKO a bystrický Pamätník SNP s priľahlými územiami.

V roku 2005 rozhodlo vtedajšie bratislavské mestské zastupiteľstve o predaji pozemkov pod PKO. Súkromná spoločnosť Henbury tak získala lukratívne parcely pri Dunaji, nie však budovy starého PKO. Na týchto pozemkoch má vzniknúť nová moderná oddychová zóna s polyfunkčnými objektami. Ibaže za obeť jej má padnúť PKO, ku ktorému sa viažu spomienky Bratislavčanov na veľké hviezdy slovenskej i zahraničnej hudobnej scény minulých rokov.

Plánované búranie PKO vyvolalo v časti verejnosti znepokojenie odpor a občianski aktivisti sa postavili na odpor. Miesto širokej verejnej diskusie o tom, ako by mala vyzerať nová oddychová zóna v hlavnom meste na nábreží Dunaja, sa bojuje. Na barikády sa chystá s nespokojnými občanmi aj premiérka Radičová, nový primátor Ftáčnik hľadá cesty na záchranu PKO v podobe jeho vyhlásenia za pamiatkovo chránený objekt, investor vyčkáva so začatím búrania na nových poslancov, hoci má platné povolenie. Všetci s napätím očakávajú, ako to dopadne.

V Banskej Bystrici vznikol podobný problém s plánovanou výstavbou hotela pri Pamätníku SNP. Priľahlý trávnatý pozemok v areáli pamätníka v minulosti predalo Múzeum SNP súkromnej spoločnosti Sophistic Investment. Tá chce na svojom pozemku vybudovať moderný hotel aj s urbanistickým riešením širšieho priestoru okolo Pamätníka SNP, ktorý zostal od sedemdesiatych rokov minulého storočia nedotiahnutý. Vlani získali súhlas banskobystrického mestského zastupiteľstva na vykonanie zmien a doplnkov územného plánu v tejto časti mesta.

Bystričania si však už zvykli na symbol svojho mesta, preto sa proti plánovanej výstavbe hotela zdvihla u časti občanov vlna odporu. Aktivisti si nevedia predstaviť, že pri tomto pietnom mieste má na zelenej ploche vyrásť nová stavba. Došlo to až tak ďaleko, že spor o umiestnenie objektu hotela pri Pamätníku SNP sa dostal na súd.

Medzitým však súkromný investor pristúpil k odvážnemu a na slovenské pomery priam nevídanému kroku. Na architektonicko-urbanistické riešenie hotela s priľahlým územím vypísal verejnú anonymnú medzinárodnú súťaž. Svoje návrhy odovzdalo 72 architektov z celej Európy a odborná porota zložená zo zástupcov významných slovenských architektov vybrala najlepšie návrhy. Investor toto rozhodnutie akceptuje a všetky návrhy vystavil pre verejnosť.

Očakáva sa diskusia o tom, ako sa dá toto citlivé územie architektonicky a urbanisticky stvárniť. To, čo si nevedia predstaviť občianski aktivisti, im ukazujú v rôznych podobách európski architekti. Zatiaľ zostalo ticho, nediskutuje sa. Zrejme sa vyčkáva na súdny verdikt a stanoviská nového primátora Gogolu i nového mestského zastupiteľstvo k tomuto problému.

O čo teda vlastne ide? V Bratislave aj v Banskej Bystrici sú nové investičné zámery v centrálnych mestských zónach predmetom pochopiteľnej pozornosti odbornej i laickej verejnosti. Občania sa v oboch mestách pozerajú na novú výstavbu kriticky, obzvlášť keď sa im zdá, že mestská samospráva vychádza investorom až priveľmi v ústrety.

Jedno je však na Bratislave a Banskej Bystrici v spomenutých prípadoch rozdielne. Postoje investorov. Kým ten bratislavský vyčkáva s búracím povolením v rukách a nekomunikuje s verejnosťou, banskobystrický investor sa pustil do otvorenej diskusie s občanmi prostredníctvom návrhov stvárnenia riešeného územia desiatkami európskych architektov. Kým v prvom prípade cítiť obchodno-taktický prístup bratislavského investora, v druhom prevláda otvorený prístup k problému i k ľuďom zo strany investora.

Akoby v meste pod Urpínom v neustálych súbojoch medzi aktivistami a investormi o zlepšenie životného prostredia tým alebo oným smerom, ktosi postavil latku omnoho vyššie, ako sme boli doposiaľ zvyknutí. Paradoxne tak urobil domáci investor, ktorý do diskusie o budúcnosti vlastnej investície v meste postavil voči odporcom vážny argument-otvorený názor európskych architektov a urbanistov.

Otázka na odborníkov a obyvateľov Bratislavy i Banskej Bystrice znie: „Čo tak vážení, miesto vyvolávania ďalších žabomyších vojen na malom piesočku, vrátiť sa k otvorenej a nezaujatej diskusii o tom, čo na mieste PKO alebo pri Pamätníku SNP má vlastne vyrásť?“ Lebo urobiť z okolia PKO a Pamätníka SNP iba akýsi skanzen na súkromných pozemkoch, bez nového stvárnenia týchto priestorov a nerešpektovania ducha tohto územia, je cesta do minulosti. Ale Európa je predsa opačným smerom, priatelia!