Po ôsmich rokoch sme v Banskej Bystrici svedkami ďalšieho aktivistického útoku na pripravenú komplexnú obnovu národnej kultúrnej pamiatky – mestského parku. Kým v roku 2018 to bolo najmä kvôli navrhovanému odstráneniu dreveného altánku z centrálnej časti parku, teraz aktivisti podporovaní progresívnymi poslancami zahájili koordinovaný spolitizovaný útok na sociálnych sieťach proti odborníkmi schválenému výrubu chorých a rizikových stromov v mestskom parku, pričom v oboch prípadoch to bolo nasmerované na aktuálne vedenie mesta.

Keďže výruby je možné robiť len do 28. februára, kedy končí obdobie vegetačného kľudu, bol najvyšší čas odstrániť z parku stromy brániace nielen bezpečnému pohybu ľudí, ale aj ďalším prácam na pripravenej revitalizácii mestského parku na Tajovského ulici podľa víťazného projektu z medzinárodnej súťaže návrhov.

Pretože projekt revitalizácie parku predpokladal vysoký počet odstránených pôvodných stromov, čo vyvolalo nespokojnosť v radoch viacerých Banskobystričanov, mesto otvorilo k tomuto problému verejnú diskusiu za účasti odbornej i laickej verejnosti. Jej výsledkom bolo vytvorenie odborného poradného tímu zloženého z odborníkov na dendrológiu, arboristiku a ďalšie environmentálne profesie.

Mesto zároveň nechalo vypracovať nezávislé dendrologické  posúdenie zdravotného stavu 415 kusov stromov s dôrazom na prevádzkovú bezpečnosť drevín certifikovaným arboristom Martinom Kolníkom, ktorého navrhli aktivisti. Následne mestské zastupiteľstvo v novembri prijalo uznesenie, že sa budú akceptovať výsledky tohto nezávislého dendrologického prieskumu. Je príznačné, že toto uznesenie nehlasovali opoziční poslanci, čím si vytvorili priestor na ďalšie spochybňovanie výsledného návrhu stromov určených na výrub.

Výsledky dendrologického prieskumu s určením 149 chorých a rizikových stromov na výrub (vrátane 51 rizikových smrekov) a 132 stromov na ošetrenie boli prijaté odborným poradným tímom 16. januára s tým, že 12. februára doručil Krajský pamiatkový úrad mestu vyjadrenie k zmierňovacím opatreniam navrhnutých aj zoológom a entomológom. Časť z ich návrhov pamiatkári prijali, iné odmietli.

Po týchto rozhodnutiach nastalo mediálne ticho, ktoré bolo prerušené až v piatok trinásteho, keď po predchádzajúcom vydaní tlačovej správy mesta začali v parku výruby určených stromov. Opäť sa rozhorel hnev časti verejnosti živený miestnymi aktivistami či opozičnými komunálnymi politikmi na úvodnú časť revitalizácie parku, ktorou je odstránenie označených chorých a rizikových stromov.

Dá sa pochopiť, že pohľad na spílené stromy v parku nie je príjemný a v mnohých ľuďoch to vyvoláva nostalgiu na obdobie, keď to tu žilo. Treba sa však na zahájenú revitalizáciu pozerať ako na budovanie nového diela či stavby. Najskôr sa zbúrajú staré nepotrebné časti, vykopú základy pre nové objekty, aby tu mohla vzniknúť nová stavba. Do vybudovania nového diela to na stavenisku nevyzerá vábne ani usporiadane, ale dôležitý je výsledok.

Viacerí ľudia to však takto nevidia. Zrazu sa na sociálnych sieťach začali objavovať fotografie spílených stromov v parku fotené dokonca z prechádzajúceho auta. Išlo najmä o vybrané rizikové smreky, ktoré sa kritikom výrubu javili ako zdravé, pričom to množstvo zjavne chorých stromov na reze so zhnitým jadrom aktivistov nezaujímalo. Vyzeralo to tak, akoby odborný tím klamal verejnosť o zdravotnom stave stromov.

Nevedno, kde sa zrazu našlo toľko facebookových „odborníkov“, ktorí dokážu rozlíšiť z jednej fotografie, či ide o zdravý, chorý alebo rizikový strom. Ale kto chce psa biť palicu si nájde. Do negatívnej kampane sa zapojili aj progresívni poslanci na čele s Dianou Javorčíkovou a jej kolegami Ľubošom Vrbickým, Ivanou Figuli  či Matúšom Molitorisom. Z pozadia špikovali negatívnu verejnú mienku proti výrubom a normálnej revitalizácii mestského parku. Nezaháľali ani niektorí opoziční europoslanci či poslanci NR SR, hoci o konkrétnom probléme vedia pramálo.

Otázka znie, koľko posudkov potrebujú progresívni poslanci a ich fanúšikovia, aby zatiaľ nejaký rizikový strom v parku zabil prvé dieťa? Kto si to potom zoberie na zodpovednosť? Nebude to náhodou štatutár mesta a falošní kibicovia si umyjú ruky ako Pilát Pontský?

Kvôli nenávistnej politike, ktorá sa rozmáha už aj na komunálnej úrovni v našom meste z prostredia niektorých miestnych politikov a ich podporovateľov z progresívneho tábora, nemáme rešpektovať nezávislé odborné stanoviská profesionálov v danej environmentálnej problematike?

Uvedomujú si títo politickí aktivisti, že to nie je len o samotnom projekte revitalizácie mestského parku, ale aj o získaní finančných zdrojov na jeho realizáciu, ideálne z mimorozpočtových zdrojov, aby to nezaťažilo mestský rozpočet? Už sme raz o takto pripravenú investíciu vďaka nim prišli, to si chce niekto zopakovať aj teraz?

Takéto politické uvažovanie je veľmi krátkozraké. V konečnom dôsledku poškodzuje mesto i jeho občanov v duchu hesla „čím horšie, tým lepšie“. Vybrať si z celého projektu revitalizácie parku iba výruby stromov a nevidieť masívnu výsadbu nových stromov a drevín, budovanie ekologických mlatových chodníkov s nástupnou kamennou dlažbou, detských ihrísk a športovísk, nového osvetlenia, mobiliáru a zabezpečovacích prvkov pri dodržaní historickej hodnoty parku, je možno krátko pred komunálnymi voľbami politicky zaujímavé, ale rozhodne to nie je v prospech Banskobystričanov a rozvoja nášho mesta.